... áno je to tak... so svadbami sa tento rok vrece roztrhlo... postupne prichádzam na to, že som sa skutočne dostala do veku, kedy je tento "akt lásky" akosi prirodzený... aj napriek tomu mi prídu niektoré svadby zbytočné... proste aby boli lebo sa to sluší a dobre to vyzerá... a tak sa zase raz zapodievam tou myšlienkou... a behá mi po rozume otázka "kedy ja?"

teda nie že by som sa na to cítila a je to úplne zbytočné, pretože študujem a mám pred sebou ešte iné dôležité rozhodnutia... ale samozrejme som vo veku, kedy sa žiada tak nejak prirodzene potomstvo... produktívny vek je produktívny vek, raz darmo... a ja som stááále ešte iba študent...

stále sa musím však vracať k rovnakému záveru... budem aj ja raz okrúžkovaná a šťastná, s tým ktorého milujem, bude ma hriať pocit, že mám kam prísť a keď tam prídem, že tam budeš ty? bude raz aj pre mňa tento deň "deň svadobný" tak dôležitý, ako bol pre benitu, ingrid alebo ako bude ten zatrajší pre ninu??? myslím, že som v tom veku, kedy sa riešia aj takéto veci, teda svadby... a neviem síce prečo mám taký pocit, ale cítim akoby som o niečo prichádzala...

akoby som cítila, že by niečo mohlo prísť, ale ono to neprichádza...

tak hej, zase som padla do predsvadobnej depky... no niet sa čo diviť, keď sa to okolo mňa hemží svadbami a tehotenstvom...

tak snáď to aj zajtra prežijem bez ujmy na zdraví... a hlavne nech ma zdravý rozum neopúšťa... lebo času... toho ja mám...

aj auto sugescia je fajn... možno by som mala ísť spať... ale...