Milý hárok papiera,
mám strach. To ale nie je nič nové pod slnkom. Som vystrašená z toho, ako rýchlo uteká čas. Ani sama neviem, kedy prešiel až do tejto doby a do tejto súčasnosti. Len včera som bola šťastné dieťa, bez starostí a kopy problémov. Bez jazvičiek, ktoré ma napĺňajú úzkosťou. A teraz tu sedím, prázdnym pohľadom hľadím na svet a hľadám kúzlo, ktoré však môžu vidieť len detské oči.
Je kopa ľudí, ktorí ma nepoznajú. No sledujú ma pohľadom, akoby mali právo ma súdiť. No čím si ho zaslúžili? Súdim ich snáď ja? Ak áno, neviem o tom. Nemám čas na to, aby som ho takto márnila. No oni zrejme áno. Asi im nedochádzam ako ten čas uteká. A že len včera sme boli deti.
mám strach. To ale nie je nič nové pod slnkom. Som vystrašená z toho, ako rýchlo uteká čas. Ani sama neviem, kedy prešiel až do tejto doby a do tejto súčasnosti. Len včera som bola šťastné dieťa, bez starostí a kopy problémov. Bez jazvičiek, ktoré ma napĺňajú úzkosťou. A teraz tu sedím, prázdnym pohľadom hľadím na svet a hľadám kúzlo, ktoré však môžu vidieť len detské oči.
Je kopa ľudí, ktorí ma nepoznajú. No sledujú ma pohľadom, akoby mali právo ma súdiť. No čím si ho zaslúžili? Súdim ich snáď ja? Ak áno, neviem o tom. Nemám čas na to, aby som ho takto márnila. No oni zrejme áno. Asi im nedochádzam ako ten čas uteká. A že len včera sme boli deti.
Komentáre
moc