Nieco sa stalo. Nieco zle. Niekomu pri tom bolo ublizene.
Boli sme pri tom.

Neustale sa vo svojej pamati vraciame k tomu jedinemu okamihu.
Nemohli sme urobit nieco inak?
Koho je to chyba?
KDE sa stala chyba?

Dajme tomu, ze vyvolavame duchov.
Je zname, ze sa duchovia sa vyvolavaju o polnoci. Robime to teda tiez o polnoci.
Nieco sa pokazi a duch pri seanse niekomu ublizi - jeden clovek umrie.

Premyslame. Co sme urobili zle?
Mali sme zacat vyvolavat skor? O desiatej? Jedenastej?
Mozno v iny den? Mozno CEZ den? Mozno so svieckou?
Milion otazok. Ziadna odpoved.

Ano. Su to nase rozhodnutia, ktore formuju svet.
Problem je, ze zakladame rozhodnutia na tvrdohlavosti. Na dohadoch.

Kto povedal, ze duchovia sa maju vyvolavat o polnoci? Mame to z vlastnej skusenosti?
A kto povedal, ze duchovia sa vobec maju vyvolavat? Alebo ako? Alebo ze to, co vyvolame su duchovia?

Vychodiskom su znamenia. Staci trochu otvorit oci a nazriet za Matrix, ktory mame pred ocami.
Alebo inak povedane - otvorit svoje srdce.

Znamenie moze byt cokolvek. Pre niekoho je to pocit, pre ineho vizie.
Niekomu sa stale niekde zobrazuju rovnake cisla alebo dvojcislia.

Staci sa prestat bat...