Krvavá potýčka pred bránami ústavu pre slaboduché pozostatky ľudskej fantázie zostala bez vážnej odozvy.
Nie je dôvod na paniku.
Toto beztvaré stvorenie bledej tváre, rachitickej postavy a bielej pokožky v pleti husto popretkávanej sieťou modrých tenulinkých nitiek žíl i tak skoná skôr, ako sa jej stihne dotknúť pohľad všadeprítomnej neprítomnosti.
Ľudia schúlení do dýchavičných hlúčikov očami podbehnutými krvou lačno, však nemo prihliadajú k obscénnej komédii odohrávajúcej sa priamo na ulici, obnaženej, zodratej z kože, zrejme opitej vodkou, alebo možno len čistým liehom.
Ten smrad je ale besný, to hej.
Obsah lacnej kabelky sa povaľuje v zablatenej kaluži.
Červený rúž znie ako klišé, keď vreští z nenamaľovaných pier detského ihriska. Radšej by bol injekčnou ihlou plnou instantnej radosti, alebo sprayom na novej fasáde obecného spolku, rozbitým výkladom vtesnaným do načesaných frizúr bezduchých figurín, či len tou kvapkou krvi rozotrenou po predlaktí .
Je ťažké byť zaujímavým, keď je vec len červený rúž.
Je ťažké byť zaujímavým, keď vec, je len vec.
To je vec!
Však príde sama ako ráno, keď sa po nezaujímavej scéne naplnia ulice čerstvo zobudeným prázdnom.
A i prázdno je len vec.
Komentáre
aha...
:-)
zas kabelka?
tak dobré ráno!
i keď, ja už by som aj obed pohodila ...
hehe, Petula
aký obed, teraz som raňajkovala....
no, chodím sem posledné dni až týždne pomenej
nestíham ...
čo sa týka obeda, ja som vstávala ráno o piatej ... teda ... hm
ono sa to nezdá, na prvý pohľad je to od veci :-)))
ja zrejme asi ani neviem písať na prvý pohľad