Zlo je temnota a dobro je svetlo! A temnota môže hustnúť iba tam, kde nie je svetlo. Kde však žiari svetlo a naberá na čoraz väčšej intenzite, tam nemá temnota šancu. Je to nanajvýš prostá a jednoduchá zákonitosť.

Zlo teda môže prenikať všetkým na zemi iba preto, lebo v ľuďoch niet vážneho úsilia o dobro. Temnote sa totiž môže dariť iba tam, kde svetlo nesvieti dostatočne silno. Príčinou existencie všadeprítomnosti zla, ktoré ľudí na zemi tiesni a znepríjemňuje im život je to, že práve títo istí ľudia nikdy s vážnym nasadením a nanajvýš dôsledne neusilovali o konanie dobra. Lebo ak by sa oni sami stávali svetlými a šírili by svetlo okolo seba, temnota a zlo by predsa nemali nijakú šancu sa ku ním priblížiť. Odpudilo by ich to tak, ako svetlo odpudzuje tmu.

Pri zbežnom surfovaní na internete môže človek uvidieť a spoznať tie najfantastickejšie formy zla, ktoré preniká týmto svetom. Môže vidieť mŕtvoly civilistov, roztrhaných črepinami v uliciach miest na východe Ukrajiny. Môže uvidieť popravu dvanásťročných detí v Sýrii, alebo trest za čítanie Biblie v Saudskej Arábii – ruku rozsekanú tak, že sa po takomto zákroku stáva nepoužiteľnou. Môže sa dozvedieť o lekárke v Číne, ktorá vylákala dieťa na opustené miesto, vylúpila mu obe oči a vyňala z nich rohovky na predaj. Môže s dozvedieť o povinnom drogovaní amerických vojakov nasadených v bojových operáciách, z ktorých sa väčšina po skončení aktívnej služby stáva psychiatrickými pacientmi. Môže sa dozvedieť o tisícero iných zvrátenostiach, o ktorých nemal ani len poňatia, že vôbec jestvujú.

Áno, priepastné sú hlbiny zla, ktoré preniká týmto svetom. Človek na to hľadí a je z toho zhrozený. Ale to je tak všetko! Všetko skončí iba pri konštatovaní zla a pri zhrození sa nad jeho prejavmi. Ďalej ako potiaľto sa už priemerný človek nikdy nedostane! Už sa nedostane k tomu, aby sa nad tým hlbšie zamyslel a vyvodil z toho vo vzťahu k sebe samému nejaké dôsledky. Dôsledky v tom zmysle, že by si položil otázku: čo môžem ja osobne urobiť preto, aby bolo na svete lepšie?

Áno, väčšina ľudí sa obmedzuje iba na konštatovanie zla a svoje rozhorčenie nad ním, avšak bez toho, že by začali hľadať cesty, ako by oni sami mohli prispieť k tomu, aby sa veci zlepšili. Ľudia vo svojej pohodlnosti totiž veľmi rýchlo nájdu seba ospravedlňujúci argument spočívajúci v tom, že predsa oni sami sú príliš nepatrnými na to, aby mohli niečo zmeniť. Že sú príliš malí a bezvýznamní a zlo príliš rozbujnené a veľké na to, aby oni osobne mohli nejako prispieť k zmene sveta k lepšiemu.

V takomto postoji sa však skrýva vina! Vina za zlo, ktoré sa nehatene rozmáha po zemi. Vina preto, lebo zlu je ponechávané voľné pole pôsobnosti. Lebo človek, vnímajúci zlo a jeho prejavy, ktoré ho obklopujú zostáva vlažným, apatickým a iba nečinne sa prizerajúcim. A práve takýto postoj umožňuje nehatené bujnenie zla!

Človek by však mal reagovať úplne inak! Mal aktívne odpovedať vlastnou, čoraz silnejšou túžbou po dobre a po tom, aby on sám bol lepší. Na neúnavnosť zla, ktorého prejavy vidí bujnieť okolo seba by mal reagovať vlastnou neúnavnosťou a odhodlanosťou v konaní dobra. Na hustnúcu tmu predsa reaguje každý normálny človek tak, že zapáli svetlo. Zapáli a svojim príklonom k dobru neustále rozširuje svetlo v sebe a okolo seba.

Zlo, ktoré vnímame má byť teda pre nás zvýšeným impulzom k tomu, aby sme konali dobro! Aby sme sa ešte silnejšie sami upli k dobru a rozvíjali ho! Jedine tým prispejeme k tomu, aby bolo na zemi svetlejšie. A čím bude svetlejšie, tým bude menej temnoty, čiže zla.

Ak teda človek vidí zlo, ako ustavične bujnie, má sa mu to stať popudom k ešte väčšiemu rozhojneniu vlastného úsilia o dobro. Bujnenie zla sa pre nás musí stať popudom k rozhojneniu dobra. Ak totiž budeme práve takto konať, dobro nakoniec zvíťazí!

Ak ale zatiaľ víťazí zlo znamená to, že naše úsilie o dobro nie je dostatočné! Že sme v ňom vlažnými a svojou vlažnosťou mu prenechávame priestor. V tom spočíva naša vina! V tom spočíva naša miera zodpovednosti za katastrofálny stav výšky morálnej úrovne našej civilizácie.

Vladimír Visockij kedysi povedal: Pravda raz určite zvíťazí, avšak len vtedy, keď dokáže to isté čo lož.

Vzhľadom k našej téme môžeme jeho slová parafrázovať takto: Dobro raz určite zvíťazí, avšak jedine vtedy, keď dokáže to isté čo zlo. Keď neúnavnosť, s akou sa dnes na zemi rozmáha zlo bude nahradená rovnakou neúnavnosťou a neutíchajúcou odhodlanosťou v konaní dobra.

Takýmto spôsobom sa treba teda pozerať na zlo, s ktorým sa stretáme. Treba sa naň pozerať ako na impulz k nášmu zvýšenému úsiliu o dobro.

Konštatovanie zla a nadávanie naň je totiž toľko ako nič! Pri pive, v autobuse, vo vlaku a ešte na mnohých iných miestach môže človek často počuť, ako ľudia nadávajú na zlo, ktoré sa ich dotýka. A tým to pre nich aj končí. Uľavia si a to im stačí. Nechápu, že ak sa oni sami neschopia k dobru, svojou vlažnosťou iba podporujú rozpínanie zla, ktoré im ničí a znepríjemňuje život.

To, aký bude život na zemi má teda každý z nás vo vlastných rukách. Každý z nás sa totiž mierou svojho vlastného príklonu k dobru môže stať svetlom, ktoré potlačí rozmáhajúcu sa temnotu. Ak to však neurobíme, temnota nás nakoniec zhltne! Zhltne nás samotných i celý svet a udusí všetko svetlo na tejto zemi.

Človeče, upni sa preto k dobru so všetkou silou svojej bytosti. Nech sú jedine dobru, ušľachtilosti a spravodlivosti podriadené všetky tvoje myšlienky a slová. Človeče, staň sa služobníkom svetla! Staň sa bojovníkom svetla, ktoré nakoniec porazí temnotu a zlo na tejto zemi.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.