Vznikajú knihy štyroch veľkých prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela a Kniha dvanástich prorokov. Židia nazývajú tieto knihy "neskoršími prorokmi", kým "mladšími prorokmi" sú ku Tóre pripojené knihy deuteronomistické dejinné diela, teda Jozue, Sudcovia, 1. a 2. Samuelova a 1. a 2. Kráľov. Aj v nich videl Izrael právom pôsobivého prorockého Ducha. Preto je toto označenie šťastnejšie, ako keď ich nazývajú "historickými knihami".

Vtedy vznikajú aj historické knihy Kroník, ktoré obsahujú 1. a 2. knihu Kroník ako aj Knihy Ezdráša a Nehemiáša. Novým pokusom si Izrael vysvetľuje ešte raz svoje dejiny od Adama až po perzskú dobu. V tomto nábožne budovanom zobrazení nájdeme vzácne historické pramene.

Ťažko vysvetliteľným zjavom doby je apokalyptika. V snoch a zázračných zjaveniach oznamuje vyvoleným v dobe úzkostí Božie plány o konci vecí. Danielova kniha (redakcia 2. stor. pred Kr.) je jedinečným úplným apokalyptickým spisom Starého zákona.

V tom čase vznikajú niektoré rozprávania, ktoré aktualizujú staré pokyny Božie a slúžia budovaniu obce, ktoré však nechcú byť hodnotené ako historické spisy. Sú to knihy Jonáš, Tobiáš, Judit, Ester a Rút.

Ďalej pokračuje aj básnictvo Žalmov. Novšie žalmy vtedy pospájali so staršími zlomkami do zbierky stopäťdesiatich piesní a majú prednostné miesto pri bohoslužbách v synagóge. Žalmy sú citované aj v Novom zákone.

Aj v tejto epoche je múdroslovná literatúra veľmi dojemná. Veľmi sa rozvinie a je dosť ovplyvnená gréckym myslením. V tomto čase vznikajú knihy Kohelet (Kazateľ), Jezus Sirach a Múdrosti. Židovský oslobodzovací boj proti helenistickým Seleukovcom (2. stor. pred Kr.) a doba Hasmonejovcov sú za­písané v dvoch posledných dejiných spisoch SZ, v 1. a 2. knihe Machabejcov.