Takže milí moji možno ste si všimli, možno nie, pretože sem prispievam málo, ale už mesiac som na tomto blogu nebola.Prečo? Pretože som "oddychovala" na dovolenke.

Všetci viete ako to začína....najprv zháňate peniaze a niekoho zo sebou aby ste vôbec na nejakú dovolenku mohli ísť, potom prídete do cestovky tam si vyberáre z množstva úžasných, výhodných, super, luxusných destinácii za najlepšie ceny a keď sa vám pošťastí, že aj niečo nájdete beháte po byte a všetko balíte.

Tak som začínala aj ja. V jednu peknú nedeľu na začiatku júla som mala pobalené dve cestovné obrovské tašky a netrpezlivo som čakala na odchod autobusu, ktorý ma mal zaviesť do Grécka.(na lietadlo som nenašla tie peniaze) Ako tak čakám,zrazu mi zvoní mobil, ja že mi chce niekto zaželať príjemný pobyt a to jeden z mojich kamarátov , ktorý mal ísť so mnou a on že nejdeme nikde.Ha- no jasné, že som mu neverila, ale on stále bľabotal niečo o zápale svojich močových ciest a že ho mám prísť pozrieť do nemocnice. Ha- do tej nemocnice skoro odviezli aj mňa.

Tak sa teda začala moja dovolenka...O päť dní môj kamoš už behal po meste ako atlét (čo som bola celkom rada, lebo vyzeral fakt zle)a vytešený mi oznámil, že ideme na dovolenku. Potom ako som v nemocnici videla ako mu v kuse vymieňajú infúzie a merajú bohviečo som si myslela, že povie nejaké kúpele. Ale nie, kamarát vybavil last minute do Grécka. Takmer tam kde sme mali ísť a ešte lacnejšie. Odchádzali sme o dva dni. Ja celá natešená som balila dve obrovské tašky a čakala som v ďalšiu nedeľu na odchod autobusu. Tentoraz sme šťastne nastúpili do povedzme "tradične" vyzerejúceho a hrkotajúceho autobusu aby sme sa po desiatich hodinách zastavili pretože sa nám pokazila klíma v luxusnom autobuse. To vám bolo radosti stáť dve hodiny v opustenom servise kdesi v maďarsku a čakať na nemožné. Aj tak to neopravili a tak sme pokračovali sedieť vo vlastnej šťave v 36 stupňovom autobuse. NO naše cestovanie netrvalo dlho. Niekde v macedónskych horách nám praskla nejaká hadica a my sme ďalšie dve hodiny čakali na opravu poruchového autobusu. Napokon sme po 33 hodináchdorazili do úžasného hotela v ktorom všetko páchlo po papagájoch. Ale povzbudení tým, že budeme spať vo vodorovnej polohe sme to prežili. Aby som len nekrivdila...more bolo krásne naozaj...len keby som na druhý deň nestupila na ježka, ktorý milo zapichol svoje pichliače do môjhochodidla, takže som musela celý deň preskackat, ale tamojší pán doktor mi to celkom rýchlo ošetril aj keď ma poslal po antibiotiká, dalo sa to zvládnuť. No a ostatných sedem dní sme na naše prekvapenie prežili úplne v poriadku a dokonca sme na odchod domov dostali dobrý bus, ktorý nás domov odviezol zhruba za 22 hodín.

POviem vám,keď som ráno išla busom do práce celkom som bola rada, že ma nečaká 24 hodinová cesta, nikde na mňa nečíha ježko alebo medúza, ktorá by ma rada popŕhlila a nemusím ani vojsť do zafajčenej a špinavej lekárne. Ale ako bolo na dovolenke? Vlastne som si takmer oddýchla.....