A predsa ma deň, čo deň prenasleduje otázka ľudskej neslobody. Otázka sily zväzujúcich konvencií, ktoré nás robia neslobodnými.
Obraciam tú neslobodu niekoľkokrát denne v svojej mysli. Zväzujúcu neslobodu, ktorá nás oberá o prirodzenosť.
Nie je to tá nesloboda, ktorá je spojená s našimi povinnosťami. Tie sú jednoducho súčasťou nášho života.
Myslím na to, že zadržiavame slzy, hoci by ich prúd vyplavil z našej mysle zármutok, či negatívne emócie. Potláčame výbuchy smiechu, ktoré by predsa nemali nikomu ublížiť a ktoré sú také očistné.
Schovávame radšej ruku do vrecka, miesto toho, aby sme pohladili. Veď by to mohlo byť niekomu také „čudné“. Stále máme obavy o vhodnosti, či nevhodnosti nášho prirodzeného správania.
A potláčame emócie. Kladné i tie záporné. Hromadíme ich v sebe.
Nepovieme nie, hoci robíme niečo, čo je nám proti mysli. Nepovieme áno, aby sme sa náhodou v očiach niekoho nestali inými. Nepovieme, čo nám vadí. Čo nám chýba. Po čom túžime. Čoho sa obávame.
Myslím, všetky tie naše „tajné“ túžby, obavy, či výhrady.
Tak veľmi vadí, že budeme iní?
Tak veľmi vadí, že možno stratíme zopár známych?
Len pre strach z akejsi nedefinovateľnej straty konáme samy proti sebe?
Každý z nás predsa pozná zákony a etiketu. Každý z nás má stanovené ešte i svoje vlastné hranice pre svoje správanie a konanie. Preto nechápem, prečo nedokážeme byť slobodní aspoň vo vnúti týchto hraníc.
Viem, čo mi neublíži. A predsa sa niekedy bránim prijať to.
Viem, čo mi spraví radosť a nedokážem to povedať.
Viem, čo ma bolí a predsa si nechám ubližovať.
Komentáre
no jéje
ja si myslím,
Nepriznaj Pod altánkom... nevadí :-)
Viki, prečo myslíš, že má rozum vládnuť
Rusalôčka, nahodila si vážnu tému...
Takže som sa naučila radšej hneď všetko dávať von. Ja som celkovo tlakový hrniec na emócie..
Bože Rusalka
To je super ak to vieš Rozprávkarka...
Ja teda občas brzdím... :-(
Bublinka...
myslím, že vrátiť sa do nej človek môže vždy... ale asi je to ťažké, ak okúsi chuť slobody...
rusalka, smiem pridať ďalšie otázniky?
prečo nedokážeš povedať, čo Ti spraví radosť??
prečo si necháš ubližovať tým, čo Ťa bolí???
Rusalôčka, ja mám práve opačný problém...
Rozprávkarka, sú o skutočne hlúposti?
Hogo, pretože cítim akúsi vnútornú bariéru
neviem?
rusalka, čo stratíš...
Mnoho ľudí mi to vraví...
Hogo... neviem, či to pociťujem ako ubližovanie samej sebe...
Rešpekt, lásku, úctu... blízkych...
rusalka, neviem si predstaviť...
roprávkarka, rozum je zase príliš kritický a podozrievavý...
Rozprávkarka,
Ja obdivujem všetkých , ktorí dokážu byť prirodzení. Keby som takých nepoznala, tak by ma to možno až tak netrápilo...
Hogo, veď to ubližovania môže byť celkom nevedomé
moje maly nahlad
dieta dostava neurcite odpovede na jasne otazky {Preco problem }, odcitava spory medzi verbalnou a neverbalnou komunikaciou {kriste lezies mi na nervy (mamka ma len zly den v praci)} , sucasny model zamerany na "pochvaly" nauci reflektovat hodnotu vykonu na zaklade spatnej reakcie, nie prezitku samotneho {Ako sa mu dari, same jednicky. Pekne si to nakreslila a najlepsie ked tak budes kreslit stale, lebo to lahodi ockovemu egu, akeho ma bajecneho syna}. Kritizovanie nie je vysvetlovane ako subjektivny pohlad jedinca ale globalny fakt . {Si taka a taka ! nie ja ta teraz vnimam ...} Dieta v tom bordely a informacnom sume emocii a cinov si najde najlahsiu cestu ako nejak splnat tieto rozporuplne poziadavky , pochvaly, odpovede, nevolu .
Vysledkom je strata prejavu prirodzenosti {Nemozem teraz plakat, teraz nie} , v horsom pripade trvala strata prirodzenosti {Nidky sa nehnevam}.
Finalne sa clovek snazi vyhoviet vacsine , spolocnosti alebo sa z toho zovretia oslobodi a kraca si samotarskou cestou zase zbaveny socialnej potreby . Okrem toho v tom sume nerozoznava ani , co moze a nemoze u druheho. {Chce sex teraz, ci ho nechce ?}
Vidim to tak, ze nasim chovanim zamazavame hranice nasej toleracnie, nasej vole, nasej slobody . {Nemozem predsa dovolit aby videl, ze ma nebavi ..} Neschopnost vidiet hranice u druhych nas zbavuje moznosti slobodne vzniest poziadavky {Mozes ma pohladit ? Co ak to nechce ? Chce to ? }
rusalka, pekne napisane...
To si napísala zaujímavo Sygon
... a ten dôsledok si pomenovala dosť presne "ze nasim chovanim zamazavame hranice nasej toleracnie, nasej vole, nasej slobody"
Amalka :-)
Moja prirodzenosť je v tom...
Zasa dobrá téma
rozprávkarka,
Martha, tak to je fajn, že vždy povieš...
A v čom vidíš nekritické pritakávanie prosím?
Masy, teší ma,
A Sygon je mladá slečna :-))
ja som klietku nikdy nemala..
a tak riskujem..možno..ale..v globále..neprinieslo mi to žiadne velke neštastia..asi len jedno..ked dotyčna osoba boal v klietke..a silnej..a ja som ju nemohla z nej dostať..to ma bolelo..a dosť..
To je tiež dobrý postreh Ellie
to znamená, že sa v rovnakých situáciách, ale v inej spoločnosti môžme správať rozdieľne...
presne tak Rusalka..
šef je rovnako oficiálny aj k top teamu..a tak sme dobrý team..on je oficiálny a ja som ľudská..)))))niežeby nebol aj on..ale..nemôže byť..))))))
Chcela iba poznamenať...
nejeden
to isté platí pre prirodzený a silený úsmev
intwist
sygon,
človek zabil Boha, povedal Nietzsche
je veľmi ťažké žiť bez Boha, autority, predpísanej morálky...zmyslu života, budúcnosti...možno aj preto sa zblázdnil
ale mnohé z toho, čo naznačil, má niečo do seba ;)
šufle = škatuľky = predsudky = skostnatené názory
Inťo, kúzlo mysle je práve v tom, že má nespočetné množstvo
Diuška, asi prvý krát s tebou nemôžem súhlasiť.
Idem na hodinku, dve von, ale keď sa vrátim, môžeme podebatovať.
pravda, diuš,
rozprávkarka
kurna..a mame to tu zase..
skôr si myslim,že tipuješ..ale..na to som už zvykla..nie si prvy,ani posledny,čo si utvoril názor..a hned aj mylny..nevadi..prekonam..)))
a dúfam,že z toho zase nevylezu ako vzťahovačna..))))
inak..fakt..si ako hogo..)))
Vidím, že kým som varila večeru diskusia pokračovala :-)
Počuj, Inťo, a z ktorej planéty si prišiel?
_
!!
A to druhé srdce, máš ako slepačie vajce zahrabané... Kde?
Zuzanka :)
ide o to, že by si sa nemala báť toho, či sa rohoduješ (ne)správne podľa niekoho...ale aby si sa tak rozhodla podľa seba...čím neubral vážnosť zodpovednosti za svoje činy...len mám pocit, že sa dnes mnoho ľudí obzerá kade tade a nevnímajú to, čo sami chcú...
rozprávky sú o boji dobra a zla...v skutočnosti je asi nutné z neho vychádzať...no povedz mi Zuzanka, odkiaľ berieš istotu o tom, že je vo svete niečo dobré alebo zlé? svet nie je ani taký ani onaký, proste je...len človek sa vohnal do klietky s pascami a skúša, zraní sa, možno siahne aj druhýkrát...a prečo? pretože má strach žiť sám za seba :(
nedá mi ešte čosi
vnímanie so šuflíkmi vyzerá takto: myseľ sa stotožňuje so šuflíkmi. hustá sieť šuflikantských predstáv brutálne skresľuje príjem vnemu a automaticky nasmerúva jeho hodnotenie do navyknutých koľají (doslova hodnotenie znásilňuje).
bez šuflíkov: vzniká otvorená myseľ, ktorá realitu prijíma bez deformácií - takú, aká je. sekundárne si berie na pomoc pri výklade vnemu šuflíky. mimoriadne dôležité je, aby sa s nimi v tej chvíli nestotožňovala, ale udržiavala si nad nimi nadhľad. nič ľahšie. to iba strach nám bráni otvoriť sa, lebo šuflíky považujeme za svoje <i>ja</i> a bojíme sa, že ak sa od nich odtrhneme, o <i>ja</i> prídeme :-)
anciáša,
MissEllie,
a vraj som ako hogo? chceš ma naštvať? vari som taký politicky korektný ako on? :-)
Sygon, to si úplne vystihla
rozprávkarka,
Vidím, že kým som varila večeru diskusia pokračovala :-)
a ty takto, rusalenko?
Bublinka, áno
tam kdesi vidím zárodok toho všetkého, čo tu dnes napísala...
Inťo, vidím, že sa tu moja správa večer akosi namnožila...
A už sme všetko zjedli :-(
To vieš, traja jedlíci, ktorí chcú veľaaaaaaa
u nas je uz tiez dovarene...:)
neviem ako vy, ale u mna nie su dni rovnake...su dni, kedy mi je uplne jedno, s kym mam do cinenia, nerobi mi problem povedat, co si myslim, urobit co chcem, ak si myslim, ze je to spravne. No su dni, kedy som neista, kedy ma zaboli kazda drobnost a kedy nie som schopna odolavat, kedy radsej prikyvnem , hoci by som najradsej zrevala, ze takto teda nie...
Napriek mojim vykyvom si myslim, ze som v porovnani s detstvom urobila krok vpred. Vplyv vychovy bol velky - posluchaj autoritu, nadriadeneho, ucitela, starsieho, neodvravaj...
uz na strednej sa zo mna stal rebel, ktory porusoval nezmyselne predpisy , uz len taky zakaz nosenia rifli...
viem, toto je o inom, ale stve ma napriklad to, ze ludia, ktori su mi najblizsi, najviac pocitia moju zlu naladu, preco to nie je naopak? Preco skor nevybuchnem pred kolegynou, ktora mi lezie na nervy, ale k nej som slusna?
A mozem si dat hned aj odpoved - pretoze by mi to dala pocitit, ale moji blizki ma maju radi aj vybusninu...len sa obcas zlaknem - dokedy?:)
tak v tom nie si sama, hanka
dii a tak z moralky odpichnute
Dumem nad tou moralkou, rusalka tiez spominala , ze clovek ma predsa pravidla ...kazdy ich ma ... ze jak to s nimi je .
Za predpokladu ze vychova zasiahne ako som ju opisala , stane sa potrebnym ludom "definovat" moralku .
Rozmazanie hranic vedie k znizenej schopnosti rozoznat, ake su pravidla spolocnosti , pretoze nie sme schopni rozumne sa orientovat ani v najuzsich vztahoch a pravidlach .
Pudy, instinkt pomahat , temer vrodena empatiu a potreba socializovat sa , su uplne dostatocne na to aby clovek dokazal sformovat vlastnu "moralku " aj bez reci .
Podla mna takto vytvoreny system produkuje bez namahy secky bozie prikazania .Lenze ludia sa natolko vychovou z generacie na generaciu otupuju , ze potrebuju mat ich explicitne formulovane a pomaly ich uctievat ako novoobjaveny zazrak, ktory zahadne funguje.
Ludia si ziadaju teraz normy a navody lebo uz nevedia inak.
Indikator kde je dobre, co mi robi dobre, koho mam rad, zlyhava , kulha , obmedzeny neslobodu mysle.
Jedine obmedzenie slobody ludi, spociva v tom, ze sloboda nie je absolutna a u jedinca nikdy nemoze byt , pretoze sa rodime do prostredia , kde prezivame vramci tlup a zvacsa tak chcem zit dalej.
Casto si ludia zamenuje pocit absolutne slobody a slobody vramci spolocnosti.
Ako rusalka spominala problem je ze clovek absolutnu slobodu voci sebe moze dosiahnut , zatial co voci spolocnosti nikdy.
A my sa akoze naucime "slobodu" v spolocnosti ale tu svoju absolutnu uplne ohlusime .
Postup totiz podla mna mal fungovat opacne.
Najprv absolutna sloboda voci sebe , a potom skusaj co na to sloboda spolocnosti ...co vedome patri len tebe ... co mozes zdielat, ci uz v spravani, sexe , laske, prejavovania bolesti , rozmaznavania ..
Takze pre mna zatial z toho vyplyva : ak uz nenaucit seba byt slobodny vediet vysvetlit dietatu preco sa clovek tak citi ako sa citi.
Jednak deti su sakra mudre na kladenie velmi dolezitych otazok, jednak budu vediet, ze sa da aj inak a ze je to na nich samych
sygon :)
dii
sygonita :/
pekne, sygon
Inťo, a ty nevieš, že zo slepačieho vajca môže byť kohút aj sliepka?
into
Diuška, Nietzsche je téma na poriadnu bitku,
dii
"prijať samú seba bezozvyšku" , ze uz len "prijať samú seba bezo zvrsku" da pracu ;)
mozem? Pomozem si oblubenym Werichom:
A jsou lide, kteri, kdyz maji starosti, nejedi vubec a hubnou.
Jsem stary optimista a porad verim, ze lide jsou v podstate dobri i kdyz delaji blbosti a voloviny. Ze to dobre se z nich vzdycky vyloupne.
A ucit se varit je podle meho dobra vec, protoze chut a dobre jidlo to uz je fantazie a od fantazie je jenom krucek k umeni. Lide a fantazie nejsou nebezpecni. Nebezpecni jsou jenom ti, kterym fantazie chybi, takovi, co jdou jako kun s klapkami na ocich , kteri si neumeji predstavit, ze muze byt jeste neco jineho, nez oni si mysli, ze by melo byt.
A s panom Werichom suhlasim:)
Hanka, Sygon, Dionea....
sygon, Zuzanka :)
Zuzanka, práve preto, že ma máš rada, by si sa do tej byt dať mala ;) nebojkaj sa, kvôli nej ťa neprestanem mať rada, sľubujem :) len je neskoro a ešte sa musím učkať :(
Hanka ešte musím
dii
Rusalôčka, aj z mojich:)
kedysi som si robila vypisky z jeho knih, lenze ...som odpisala takmer celu knihu:)
rozprávkarka
je tu aj nejaká spojitosť so srdcom? %-O
Inťo, nech by mala sliepka akýkoľvek malý kurací rozum v hlave,
vidíš, rozprávkarka,
keď má niekto iba malý rozum (ten v hlave), určite mu tým činom chýba veľký, čo spochybňuje veľkosť jeho srdca. emócie má síce aj najväčší hlupák, lenže tie zase len nie sú srdcom. ale už to radšej nechajme. dobre sa vyspi.
Pravdaže, keď je reč o niečom inom, ako o sliepkach...
Rusalka,
Sám často nenapíšem to, čo by som tam chcel mať, lebo tiež som určitým spôsobom vnútorne zviazaný. A od myšlienok nie je potom ďaleko k činom... to je to, čo opisuješ ako neprirodzenosť správania.
Maco,
Či nie?
Rusalka.