1. Requiém pre...

Píšem requiém pre všetky
manželky , ktorých muži sú bezvládni starci.

Requiém pre manželky , čo
manželov už dávno zahrabali pod čiernu zem.

Requiém pre
"paroháčky" s ružovými okuliarami na nose a tupým výrazom.

Requiém pre manželky
všetkých mužov , ktorých

milujem .

2.  Telefón 

Bezosné sny a rozbité fľaše , na oknách mreže -
spomienky . 

Ružové kvety a starý telefón na stolíku od majstra
Henricha . 

Vysnívaný život stočený do rúrky leží kdesi pod
ním . 

Zvoní ! Zdvihnem , nech počujem ako skladáš .

3.   Decembrové

Zaželajme si, kým sa
poberieme .

Veď do januára je dlhá
doba , aby sa nestratila naša podoba .

Podoba našich duší ,

možno niekto niečo tuší .

December je mesiac želaní.

Je toho málo, čo by aj za
reč stálo,

tak zaželajme si , čo
všetci si želajú.

/Aby sme boli zdraví,
slávni a bohatí. /

                  4. Sivý mesiac 

Sivý mesiac mi nakúka do izby, oblečiem si
pančuchy, aby ma nevidel. Lenže zrazu som zbadala tvár. Tá tvár sa mi vynára
vždy, keď mi nazrie do izby mesiac. 

Pančuchy sa mi roztrhali a mesiac sa zaškeril,
pretože ma zbadal . Teraz sa ho hanbím, už ma pozná . Otočil sa a zakýval mi .
Nie je až taký zlý. Pančuchy som zavesila na stoličku a otvorila okno. Púšťam
ho každý večer dnu, aby sa na mňa pozeral . 

Smejeme sa na pančuchách a mesiaci . 

5.  Možno...

možno sa ešte raz stretneme , 

to stále si hovoríme v mysli, 

keď odchádza jeden z nás . 

Okolo striehnu tisícky očí 

a len jediný dotyk už vyvolá podozrenie, 

bože , aký sú všetci odporní. 

Sedia , lozia po skalách  a ničia ma . 

Získať adresu a rozbehnúť sa za senzáciou. 

Sú ako hyeny , blýskajú so škatuľami, ale my to
musíme znášať. 

Nehľadia, že sme ako ostatní , si ako ostatní. 

korupcia je našou záchranou.

zaplatil niekto za mňa - teba , aby nás nezničili.

Aby nezničili teba , aby nezničili mňa. 

A teraz sme opäť slobodní, len keby to bolo vždy
tak, ako keď sme spolu. 

Ale to chcieť nemôžme , to nemôžem chcieť ja . 

Lásku si nemôžem želať, pretože ju nedostanem . 

tá sa na polovicu deliť nedá . 

 6. Potvora

opadané listy stromov ,

čo tak byť malou potvorou,

s ktorou sa hrajú konáre.

v záhrade stoja ešte stôl
a stoličky,

a ja sa ticho pomaličky ,

šmýkam dole po kmeni .

Na zemi ležia oneskorené
jablká,

ktoré nestihli spadnúť na
zem skôr ,

ako by sme si to všetci
želali .

Potvora nie je vôbec
zákerná, čaká len na to ,

kedy ti bude môcť byť
opäť neverná a

ako ty sa ku nej zachováš.

Preto sa snaž , lebo tie
jablká sú ešte stále na zemi ,

keď príde ku mne a povie
mi : „Opäť sme to spolu nezvládli“ .

7. To všetko pred tým 

možno je úplne zbytočné čakať na to , 

čo nepríde. 

zažnem svetlo v izbe , napijem sa 

skysnutého mlieka a počítam . 

Ani neviem čo . Či hodiny, sekundy 

alebo molekuly vzduchu ?

Všetko mi zožrali spolubývajúce, 

moje spomienky, odvahu aj...

Ale načo budem jesť , veď aj tak 

chcem už dávno schudnúť. 

chcem sa podobať doske plota, 

ktorá je tak dokonale štíhla a 

majestátne vypína plochú hruď . 

Ešteže nie som plochá . 

Egoisticky vylejem mlieko z okna , 

zhasnem svetlo a počítam . 

8. Pred tvárou božou

Pred tvárou božou kľačím

pred tvárou božou ležím

pred tvárou božou sa
milujem .

Každodenne zvádzam súboj
duše a tela.

Pred tvárou božou hreším

pred tvárou božou klamem

pred tvárou božou
podvádzam .

Pred tvárou božou , teba, 

tebe , s tebou

pred tvárou tvojou.

9. Vlasy 

Raz keď sme tancovali v aute , si mi povedal :

"kašli na účes ..." tancovali sme dlho
až do rána 

a zapletali sa nám ruky, nohy 

oči . 

Máš psie oči , vieš o tom ?

Také, ktoré pomotajú tisíckyhláv.

Aj moju aj moje vlasy.

"rozpusť si ich , tak si krajšia "

a opäť sme tancovali . 

Češem si vlasy a vyčesávam z nich teba . 

Padáš na zem a ja ťa nezdvihnem k sebe , 

pretože nesmiem . 

 10. Flám

skončil sa flám cez okno pozerám , 

na rozmazané tváre ľudí. 

Sú veselí alebo smutní ?

Nešťastie v rukávoch tvojho nosí nepríjemnosti a
medzi nami ...

Už vidím celkom jasne obrysy ľudských tvárí a s
tvojou sa mi marí , 

keď zapínam si roztrhnuté šaty. 

Máš špinavé sako od make- upu, 

to je voňavá spomienka na noc -pred tým , dávno.

11. Agáty

Hoc sme ja a ty ,

sme stále on a ona .

Zaviati agátmi,

možno nás to zdolá.

Snáď pochopíš ,že možno
ešte raz ,

možno ešte raz , pôjdeš
na doraz.

Hoc sme ja a ty ,

stále strapatí,

pozri kto to kýve s
našimi agátmi.

Opadané kvety mi vsypeš
do ruky ,

aj tak ešte prídu ďalšie
ponuky /pieseň/

12. Sen 

Každý mesiac sa stretávaš so snom . 

sen , ktorý stojí vzadu v kúte a možno sa bojí 

niekoho okolo . 

Čakať pred školou , chodiť do kina a medzi
priateľov. 

Snívaš so snom o sne . 

Sen vedľa teba leží a ty sa ho dotýkaš, zavrieš
oči a 

niekto ti dá facku . 

Svedomie ? Nie , doma máš  M....LKU.

čo je tvoj sen ? Jeden deň , týždeň ? 

Načo sa pýtať na také veci , 

veď s tvojim snom sa sen spojí do jedného tela. 

13. Aký vlastne si ? 

Vonku padá sneh, skoro slnko zapadlo za komíny 

a ja som dostala správu . 

S nimi slávnymi sedíš , piješ a spíš s nimi 

a to len preto , že to vieš. 

jednoducho každého odpíšeš keď,

sa snaží o dosky slávy . 

Byť slávny a bohatý , to je tvoje heslo , 

ale keby ti nespadlo do ruky to , 

čo v nej máš ? Je zbytočné s tebou o tom hovoriť .

14. Predzajtra 

Schody, kvety, jablká a trápne konvencie, 

ktoré tak nenávidím . 

Nalejem si vína ,ale nepijem ho , to len tak , 

aby sa nepovedalo, že nepijem . 

A ozaj , nepijem .

Prekrížené nohy pod stolom a tri ruky. Ktorá z
nich je moja?

Cvak ! Toto sú moje ...

Zapálim si cigaretu , ale len tak ,aby sa
nepovedalo, že nefajčím . 

Modrý dym sa mi ovíja okolo prstov 

ako prsty tých troch rúk.

Odídem , aby sa povedalo , to bola ONA.

15.Drobnôstky 

stratila básne , vreckovky a malé zrkadielko

s lienkami .

Stratila oči , ruky , vlasy,

stratila city , vzťahy , myšlienky , zbytočné
cnosti a zlé spomienky ...

na seba .

Stratila, lebo ostatné nemala

a ani nechcela mať.

Nemala a stratila SEBA!

16.Spomienky ...

spomienky na schody,
spomienky na noci,

na cigarety na oheň a
medovníky.

Na otrhaný dážď , ktorý v
to ráno podal mi ruku.

Sviečky a plamene,
pesničky a gitara.

Vrkoče, zapletené ruky ,
básničky.

Spomienky na letmé
objatia , na fľaše od minerálok a

prázdne krabičky
cigariet.

Spomienky na hádky , ľudí
a nekonečné

zmierenia.

Všetky spomienky sú stále
ukryté v našej knihe tajomstiev .

 17. Každá noc /s tebou /

Štyri domy na ulici a len v jednom sa svieti . 

zelená strecha , modré steny , čierne okná 

a biele dvere. 

Prechádzam rukami po zelenej streche, 

modré steny sa chvejú od vzrušenia, 

celý dom sa rastie . 

Otváram okná a dvere, otváram ich sem a tam 

do nekonečna , až kým.

Štyri domy na ulici a už v ani jednom nesvieti sa . 

ten dom so zelenou strechou sa zrútil 

pod mojím telom. 

18. Záverečná

vyhodili ma a zabuchli za
mnou

dvere .

Chcem sa dostať snu ,

ale nejde to .

Zabudla som si tam kúsok
šťastia,

smútku a všetko , čo som
musela.

Záverečná je o zabúdaní,
o dyme a o kvetoch vo vlasoch .

Tak vytiahnem kalendár a
poznačím si

už sedem dní ZÁVEREČNEJ.

19. Spoveď

Spovedaj ma , ty môžeš spovedať,

 za všetky hriechy pozemské , 

čo urobil si vďaka mne ,

spovedaj ma .

Spovedaj ma , za mriežkou vidím nahé telá ,

spovedaj ma, hlasom spasiteľa ,

čo nespasí už tvoje činy,

keď necítiš sa vôbec vinný ,

spovedaj ma .

Svätená voda robí nás svätými,

spovedaj výrobcu duší ,

čo unikli nám z malých hrnčekov .

Spovedaj ma a

všetky ženy , ktoré chceš už na spoveď samy nepôjdu .

Spovedaj ma ,

už nechcem byť svätá, tak spovedaj ma,

to je posledná veta.

20. 

Farebné bledé súmraky,

stojíme ja a ty.

skvelá cigánka veští nám
z ruky , podobáme sa .

Bez záruky dáme si
kokaínu dávku,

bledší než slnce na
záhlavku jej otvoríme

dvere záhradky starej
matky,

moja už dávno nie je tu .

Záhradka do našich
krátkych dní bez zubov.

Modrasté pásiky, bezosné
sny

predo mnou bižutéria
z mliekární

Občas bolí , keď sme to
my , občas bolí to

naše .

21. 15 minút lásky

dotyky pier 

zasnené
oči a nežná ...

revolúcia. 

Pod oknami študenti spievajú Kryla . 

Falošné nádeje a slová oblečené do uniforiem.

Len 15 minút lásky mi stačí , 

hovoríš. 

22. Konečne

Odišiel smútok na stole
darčeky voňajúce rukami iného.

Horúca whisky mi udiera
do hlavy ,

ale ja chladnejšie , ako
keď sa kope studňa a

môj syn je zbraňou. Len
žiadne cigarety , Rusi a chlapi,

prosím .

Pri sebe sedíme a ty
krájaš citróny,

niečo nám chýba.

Konečne odišiel ten pred
tebou,

ale ty s ním tiež .

23. Podrazák

Podrazák si snáď podrezal
žily

podrazák snáď bude mu tak
lepšie a zastaví ma ešte ,

veď nepomôžem mu

vždy .

Už nikdy nebudem šachovou
figúrkou

v rukách podrazákov a
neodídem

keď sa povie nabudúce .

Aj keď dlane nemám horúce
ako

strom v poli sa otočím na
sever.

Od podrazákov som
očistila svet 

aj keď podrežú si žily

sú ešte živí ,

pretože podrazia aj smrť.

Zlosť podrazáka vie byť
nekonečná ani ich

modré oči to nezakryjú.

Podrazák si na teba počká
a dokope ťa ako zmiju .

Nie nohami , veď tie už
nemá , sám si ich už podrazil.

Očami to sa nedá ?

/toľko krát si ma pokazil/

24. Hodina teba

tak prišla som a stál si
tam tak čudne

zamyslený a možno si
myslel na nový verš

a text a začal si

Kom - kom - kominár.

oživiť mŕtve slová van
goghove obrazy

a čo to vlastne všetko
znamená ?

Ľadové ruka a pohár na
stoličke

tie jediné kulisy ,čo
boli nám svedkami a

svetlá zhasli .

Koniec len jediným
prepáčte.

25.Posledná 

To, čo bolí, 

vždy odchádza posledné.

Ako noc,

ako list,

či posledný vlak.

Ten môj už odišiel, bez ranného bozku.

 26. 

Dýchaš ?

Keď obliekaš si moju kožu, 

voniam po ihličí a tabaku.

Som tak neskutočne úprimná 

po všetkom.

Láska, 

ešte stále ťa chcem 

obliekať.

27.

Zvečerieva sa ,

zhasli svetlá, 

posledné dotyky 

večerného tepla 

zahalili všetky 

S P O m i e n k y.

28.Bosorka 

Tak vrazte 

sekeru do chrbta tej, 

čo zhrešila 

pred nami. 

Bosorke s kvetmi vo vlasoch 

a vínom na perách,

stojí na prahu 

hranice.

29.Sme ako
ľudia - bábky

Farebné konáre stromov a bzučanie vŕtačiek

klepot písacieho stroja , 

kopa pacientov,

čo sa boja , tak nevinných bielych plášťov.

Pár slov, ďakujem, nech sa páči, 

vo vzduchu čakáme

na vyhlásenie zdravotného stavu.

Sedíme vedľa seba

 a chceme 

sa držať za ruky ,

ale nemôžme,

 pretože
nemáme pazuchy.

Sme ako pokazené bábky, 

čo sedia v kúte detskej izby

na posteli tabletky

 od matky

 vlnená
prikrývka s károvaným vzorom, 

len tak si 
zopár hodím do úst, 

za obzorom sa zjaví

SLNKO.

Začne svitať, oranžové, horí do belasa,

spálim, čo mi bráni v žití veď oni

nebránia sa .

30.

Vymieňali sme si názory a
menšia výmena názorov

prešla do tej väčšej
výmeny názorov a nakoniec sme si

úplne vymieňali názory.

Ani neviem prečo, ale
vlastne som si

chcela s niekým vymeniť
názor.

Vymieňali sme si názory a
ja som vedela,

že môj názor naňho je
taký istý

ako jeho na mňa.

Vymieňali sme si názory až nakoniec
sme vymenili

Seba.

On bol ja a ja som bola
on a vymieňali sme ďalej.

Vymenili sme si telá,
duše , srdcia.

Och, aká je hlúpa výmena
názorov.

Vymenené názory, vymenené
telá, vymenené duše-

celom iní ľudia.

Vymieňali sme si názory,
menšia výmena názorov prešla

do väčšej až sme sa opäť
našli.

31.

 Sľuby sa nám rozsypali
pomedzi prsty.

Strapaté myšlienky vo
vreckách,

medzi nás sa postavil
strach a ľudia.

Stoja tam a nechcú nás
pustiť bližšie.

Všetko tajné je ukryté v
izbe č.1.

V izbe č.2 sa povaľujú
ako kocky priatelia.

Tiež nič nevedia, sú
slepí, hluchí bezo mňa.

V tretej izbe, ktorá je
prázdna je stolička,

chladná a mŕtva je bez
teba.

Štvrtá izba preplnená
klamstvami a prachom.

Stíchlo to.

Izba č.5 je ešte teplá.

Strapatá zatváram dvere
za minulosťou.

Zapletené ruky a oči ich
otvoria.

Lenže kedy ?

32.

 Otvorené okno, vyvetraná
izba.

Vonku sú 40- tky a ja
mrznem.

V starom vlnenom svetri,
sedím na posteli

a triedim si myšlienky.

Svrbia ma spomienky, hlad
ma v kúte zabudol.

Mám modré ruky a pery a o
chvíľu mi

možno omodrejú aj vlasy a
konečne sa budem

môcť zaradiť medzi hnutie
punk,

po ktorom tak dávno
túžim.

Na okne mi chladne káva - čierna ,
horká

ako každé ráno bez teba.

O chvíľu zatvárajú.

Mala by som ísť, lebo ma
tu zabudnú a ja budem musieť

piť stále horkú kávu.

Raňajky na stole nechám
tebe alebo nechaj mi ich

keď ma rozmrazíš, dáme si
ich spolu, aj s kávou,

ale už sladkou.

33. Ako ty / ružová
princezná /

Som tak slobodná, keď ma 

nespútava čas a nikto mi nestojí 

za chrbtom.

Tie ohlodané slová, čo mi stále vtĺkali 

do hlavy a nikdy ma nechceli pochopiť.

Môžem sa zašiť za pár viet,

ktoré si niekde prečítam a 

slané slzy si striem 

z líc , vykročím preč.

Možno to bude ten posledný krok,

ktorý spravím a nikto mi ho nebude vyčítať.

Už nebude mať čo.

Budem dokonalá ružová 

princezná. Ako ty ...

             34.

Možno je to len vízia, čo ma ľaká,

čo stojí vzadu v kúte v kancelárií. 

Len pár slov a to ma vie zniesť zo sveta,

mráz prebehne po chrbte hoci to bolo pred tým,

no stále počujem slová,

ktoré sú tak mŕtve, ale nikdy slovo na viac.

Oči Kurta Cobaina tak nebesky modré 

na javisku stoličiek s čiernym plášťom na 

červenej doske. 

35. Mohli by sme 

Mohli by sme písať bozkom na perách 

farebné básne romantikov.

Mohli by sme rátať nekonečno,

čítať neskrotné myšlienky hláv.

To všetko by sme mohli,

ale nechceme...

36. 

Mám voľné obe ruky,

len nohy sa mi pletú 

do kola-a-a-á.

Padám k nohám 

len tak nahá, 

k tvojim snom a 

poznaniu sa vymykám. 

37.

Bolí ma to,

ako hovoríš ty môj 

bývalý známy,

že ťa bolí celý človek.

Bolí ma zapálená cigareta,

keď chladne moja posteľ 

od teba. 

Bolí ma asi 

celý svet. 

 38.

Boh ?

Ty veríš v Boha ?

Za oknami bytu, 

stráca sa tvoja podoba. 

Šialený básnik 

ma odhalí celkom skrytú

v zozname všetkých 

známych. 

39. Báseň o Tebe ...

O tebe, čo každé ráno 

zobúdzaš sa strapatá.

O tebe s kaktusmi v obloku 

a mačkou na pleci. 

O tvojej krásnej múze 

na rukách

o tisícich krúžkoch na papieri. 

O tebe, čo miluješ sny 

a neskáčeš z priepastí. 

Jednoducho báseň o 

         TEBE.  

40. Nakoncisveta...

Na konci sveta do Číny, 

do okamihov spomienok, 

vraciam sa po špičkách. 

Na konci sveta do teba, 

do dymu z cigariet,

neviem, či chcem, 

vyzliecť ťa z pier 

na konci sveta. 

41. Nebo je privysoko 

Nebo je privysoko , 

drahý,

neskúšaj lietať

si vtákom bez krídel.

Peklo je bližšie

pre oboch na zemi.

Vieš, že si preň 

stvorený ? ! 

42. Quia sum 

Píšem o svete, 

a nepoznám ho. 

Aj tebe môžem,

ak túžiš po tom veľmi. 

Napíšem tisícky pekných veršov, 

pretože to chceš. 

Nemusíš mi byť za to verný

zbytočný prepych, 

stratený čas a ak sa pýtaš, 

či je to v nás ,

odpoviem ti ľahko.

Vezmi si kabát

quia sum, 

zlatko.

43 ...jeden z ... 

Studené prsty na nohách,

horúce bozky 

koleso šťastia okolo nás. 

Si jeden z tých ľavých.  

Už po tisíci krát mi dávaš adieu 

škoda, že tvoje mravy 

celkom klamať  schopné

ma utvrdia v tom, 

že si jeden z ľavých. 

44.  Život 

Život iný je, než verše naše, 

a preto pripime a pozdvihnime čaše

široké a plné ako ľalie. 

Život je iný, než naše slová

a keď si myslíš, že si už doma 

otočíš zámkou na trikrát doľava 

 a duša je celá, celučká
krvavá. Život je ...

45. O svadbe

Biela, 

tak nekonečne čistá

noc.

Svadobná noc

 len do tretej trvá.

Koľkýkrát.

.....bola prvá ?

„Zavri tie dvere,

nech nevedia, že sa opäť 

 s tebou žením.“

46. ESTER

.....je sestrou mojou

vo farbách noci.

S ňou sedím,

keď češe si vlasy

pod čerešňou z jari.

Ester je vinou,

je láska, je bolesť,

každý deň 

ukrýva tiene,

ktoré sú moje.

47.

Som tu 

celkom celá

 pre teba splynuli 

nahé telá

 ležiace ticho v posteli. 

Vysaj ma po kvapkách, 

po dúškoch, po litroch 

začína svitať 

 koniec pre obidvoch. (pre Marka) 

48. Ticho 

Ticho,

tak nečakane

spomalí hudba 

a v rytme dychu 

bez ostychu 

hráme si malé divadlo.

Som amatér 

a ty profík,

učím sa s tebou 

každý dotyk,

je tak 

tichý.  

49. Nihil sub sole novum 

Všetky moje večerné lásky 

skončili v koši na odpadky. 

Nihil
subsole novum. 

Bublina šťastia sa niekam 

rozplynula 

a ty mi klameš do očí,

že bublifuk si kúpim aj 

v obchode. 

Tak asi áno!

Keď miešam kávu bez cukru

sladkou sa nikdy 

nestane. 

Nihil
sub sole novum.  

50. Vianoce

Už tretie
Vianoce 

sa vešiam
na stromček

a ty
ma vždy milosrdne 

skladáš na 

zem.

51. XXX

52.

Chodbou 

Tou znie 

Hudba neznáma.

S ňou 

Ver mi,

Ešte raz,

Že dokážem 

Byť psíkom. 

53. čakám na zázrak 

s margarétkou v ruke.

Ľúbi – neľúbi...

Aj tak som 

Klamala. 

54. Pre teba,

žiarovku,

či svätú mušku 

noci,

zaspievam 

ódu na mokré 

 oči. 

55. Mám rada

to ticho v telefóne,

keď  poviem

„Ľúbim ťa.“ 

56. Už asi

nie si

dobojované,

spieva mi Müller,

keď mám 

prázdne dlane.

Už ani 

Nie som 

Bez teba celá,

Spievaš mi ty, 

Že chcela som

Veľa. 

57. Prvý

Si pre mňa 

Prvý 

Úspech,

Prvý bozk

Aj sex. 

Chcem veriť, 

Že si bol prvý!

58. Keby...

...som bola 

voskom na sviečke,

poslednou vetou

nemých úst,

či zlatou rybkou

bez plutiev;

ale už nikdy nie 

s TEBOU. 

59. Máš oči také,

ako málokto.

Ako oblaky plynúce

Po oblohe.

V nich sa rozplývam,

Až začne padať sneh.

(13.11.2004)

60. Sprav zo mňa človeka,

obojživelníka,

ak sa to ešte dá.

Sprav zo mňa človeka,

ale buď romantický,

prosím. ( for Jakub) 21.10.2004 

61. Daj nám ešte šancu!

A svet sa mi točí, točí,

ako na kolotoči,

a pre tvoje hnedé psie oči,

neviem, či mám plakať,

a či,

začať znovu. 

(18.9.2004 – Tisovec) 

62. Ako to už zvykom býva,

vykašlú sa na teba,

známy aj priatelia, 

nemusíš byť umelecká diva,

aby sme ťa spoznali 

vo chvíľach samoty! 

63. Mám rada

tie chladné slnečné rána.

S horúcou kávou

A farebnými listami.

Odlieta posledné lietadlo...

...vtedy som šťastná. (19.10.2004) 

Zomrel anjel strážny,

Aspoň mu sviecu zažni.

(Odteraz – navždy)

Tak ako každý... ( Vojto Kondrót – in memoriam.)

64. Ešte raz

... otvorím oči 

a pre tmu 

v tebe 

sa mi stočí,

celý môj farebný svet. 

65. Si okamihom 

všedných dní,

si chvíľou samoty,

si neverou

celkom krátkou,

ale predsa stále

si. (2.8.2003)

66. Mám v oku smietku,

asi kvapku krvi.

Mám v oku smietku,

No nebol si prvý.

Mám v oku smietku,

len takú malú,

ale si to ty! (2.8. 2003) 

67. Chcem vedieť, čo blúdi
v tvojej mysli.

Chcem prejsť na židovskú vieru.

Chcem chodiť po žeravom uhlí.

Chcem spávať na druhom brehu.

Chcem spievať aloha
ódu.

Chcem vílou byť na lúke.

Tým všetkým byť, kým nie si po ruke. 

(2.8.2003) 

68.  Je polnoc,

hodina duchov,

stávam sa duchom,

keď jedným uchom

počúvam tvoje vzdychy.

Si apoštolom dvanástym,

keď budeš chcieť

 sa s tým,

zmieriť so mnou do rána.

(Braňovi)

69

Ani nevieš,

čo strácaš, keď odchádzaš 

nad ránom.

Ani nevieš,

kam ideš po špičkách.

Ani nevieš, 

čo chceš, keď šepkáš

musím ísť. 

70. 

Tam, kde mávam dušu

si teraz ty.

Miesto tak cenné

predala som 

zadarmo!

71. 

Neviem, či chcem

Zabudnúť...

Utrieť si pot z čela

po vášnivých nociach,

obliecť si tričko naopak.

Ani neviem, či smiem

zabudnúť,

kým ležíš vedľa mňa.

72.Slnečnice

Až začnú kvitnúť slnečnice,

Opri si o mňa teplé líce,

Slzami nekrop podlahu.

Kým začnú kvitnúť slnečnice,

S kvapkami dažďa zanovite,

Držím ťa stále na prahu. 

Kým začnú kvitnúť slnečnice,

Verím, že mám prevahu. 

Až povieš, že som na ťahu,

Ja stratím všetku odvahu.  

Až začnú kvitnúť slnečnice,

Na tvoje horké líce,

Padajú listy z kukurice a 

Zistím, že som do daru. 

73.anjel ...

Zomrel ti anjel strážny?

Aspoň mu sviecu zažni,

Odteraz navždy,

Tak ako každý,

Vstúp do mňa navždy. 

74. Rána 

Skúsme byť spolu

Od rána do rána,

Môžeš mi šepkať

Pod maskou Cyrana.

Sú rána,

Kedy si moja

Rana.

75. 

Chcem povedať 

v skratke,

že ťa ľúbim a 

šťastie býva vratké

hoci sme obaja dospelí. 

A kým sme k tomu 

dospeli,

Tvoj syn bude dospelý

A ja sa vyhnem 

radšej každej skratke

v posteli. (15.3.2006) 

76.

Veršom žijem

Viac ako iní žili.

Opíšem všetky moje

Viny, čo trhajú mi

žily. 

77. Múza

tak ako mužovi 

žena je múzou,

skúšam byť mužovi

i ženou druhou,

pre ktorú stráži

pochodeň. 

78. 

Nezmestím sa

do kože,

z teba.

Som tak

bledá,

keď cítim,

že sme 

nanože.

(marec 2006)

79.

Občas bývam tvrdá

ako kôrka chleba.

Skôr než spadneš 

z neba,

chcem byť hrdá.

Občas trochu bolí,

láska medzi nami.

Ako valce s asfaltkami,

dláždime svoju podlahu.

Občas trochu klameš

a ja zavriem oči,

vyrieknem ortieľ

A ty zažneš...

(28.4.06)

80.

Som kráska 

A ty zviera,

Kým zviera nás

Čudná viera.

81.

Mám bielu noc

A čierny deň,

V srdci povodeň,

Po krátkom spánku s

Tebou.

Si kôrkou chleba tvrdou,

Už nemusím byť hrdou,

Keď stojím sama 

V posteli. 

(vianoce 2006)

82.

Poorané pole,

Moje očné zore,

Raz hore a dole,

Slzy mi tečú v nove. 

83.

Nenávidím leto.

Opretou,

O veniec z kvetov,

Lúčim sa s tebou 

Preto. 

(25.6.2007)