Prešiel mesiac, čo sme spolu. Mesiac pre niekoho veľmi krátka doba a naopak pre iného príliš veľa. Pre mňa to bol úžasný čas. Prežila som ho nie úplne naplno, lebo okolnosti to nedovoľujú, ale bolo fajn. Verím, že stále bude už len lepšie. (to som napísala  ja?? wow sama tomu neverím - ja večný pesimista). No láska robí s človekom divy. Je to tak mesiac prešiel a ja si ho navždy chcem zapamätať a uchovať vo svojom srdiečku. Každý deň bol niečím krásny a výnimočný. Zvlášť keď som s milovanou osobou. Ďakujem miláčik za všetko. Si skvelý a nevymenila by som ťa za nikoho. Viem viacerí to tak nevidia, ale nás to netrápi, lebo mi sme skutočne šťastní. Môj život sa úplne zmenil, moje myšlienky sú iné, zmysel môjho života sa konečne našiel. A preto môžem povedať, že som úprimne šťastná. Nikdy som necítila takú krásnu a úprimnú lásku. Nikdy som nepocítila aké to je, keď sa chalan zastane priateľky, keď je ochotný sa ísť za ňu biť. Áno sú to malé momenty, ale dnes na všeobecných dejín nám mgr. Slávka povedala, že malé krôčky sa cenia najviac. Je to skutočne tak. Nie keď chalan na prvom rande povie: "milujem ťa" tak to myslí vážne. Nie tak to nie je, ale mi holky sme väčšinou romantické a potom sa sklameme, keď nie aj niečo horšie. Je krásne počuť z úst milovaného: "Láska ľúbim ťa", ale iba keď je to úprimné zo srdiečka. Je ťažké čakať na toho pravého princa, ale je to neopísateľné, keď sa s ním stretnete. Ja tiež neviem či je to ten pravý princ, ale cítim sa pri ňom ako vymenená a odrazu je všetko krásne. Nie nie je to len zaľúbenosť, to už viem. Je to tá ako ľudia tomu vravia - LÁSKA. Čas ukáže či to bolo správne, ale to nemá budúcnosť ako tvrdí väčšina. Ja len viem, že nie vždy je pravda na strane väčšiny, takže budem čakať a veriť. Žijem, lebo ľúbim, takže neprestanem ľúbiť, iba keď budem chcieť prestať žiť...