- Ešte to potrvá.
- Čo potrvá? – spýtala sa Elle.
- Kým sa vzdáš svojho šípu.
- Hm?, nechápala, - Ako to myslíš? Akého šípu?

- To, čo ti bráni prijať celú moju lásku a spoznať ma naplno, to, čo bráni, aby som ti ukázal, kto naozaj som a čo pre teba mám, je tvoj šíp, ktorým je pripichnuté tvoje srdce k tomu, čo si prežila. Zo starých zranení si si urobila obraz sveta okolo teba a podľa neho chápeš častokrát aj moju lásku. Preto sa bojíš opustiť všetko, pretože si nikdy nič nemala a keď k niečomu prídeš, nechceš sa toho vzdať.
Túžiš niekam patriť, túžiš niečo znamenať, aby si si pripadala hodnotná. Ale tvoja hodnota nie je v tom, čo v živote dokážeš, tvoja hodnota je v tom, kto si. Nie, čo znamenáš pre celý svet alebo pre seba. Si moja milovaná, pre mňa si ty celý svet.
Padáš a tvoje pády ma bolia, tvoje úsilie znamenať niečo, ma uráža. Padáš, pretože si poznačená šípom v srdci, krivým obrazom skúseností z minulých zážitkov. Si mi neverná, a ešte veľakrát budeš, pretože miluješ tie chvíle, keď ťa svet zneužíva, rada sa cítiš ako obeť. Myslíš si, že keď trpíš, tak platíš, a tak si kupuješ dobré. Ale moja láska je zadarmo.
Ja som zaplatil za teba všetko. Vyviedol som ťa zo starého života, aby si jednoducho bola so mnou ako čistá panna s novým začiatkom. Máš čistý list, nepopísaný, nekopíruj naň staré obrazy.

Nemusíš trpieť, aby si dostala nové veci, potrebuješ trpieť preto, aby si sa vzdala starých.
Nemôžem ťa doviesť do svojho paláca a dať ti ešte aj moc nad mojimi služobníkmi, lebo by si zle vládla. Najskôr musíš pustiť šíp, ktorý nosíš v srdci. Prestať ho milovať.

Kým ty budeš mať v srdci šíp, budem mať aj ja.
Bolí ma, čo robíš, zraňuje ma to. Ale ja ťa zmením. A to ešte chvíľu potrvá.

Pozerala na neho s neskrývaným údivom a rozmýšľala, kto je vlastne ten, ktorého miluje...

- Poď, - zobral ju za ruku, - Pôjdeme na vidiek. Ukážem ti ešte veľa krásneho.