Ó, veľká červená paprička
zrejúca priebehom roku.
Môj život bol len závanom vetra,
kým si sa mi nedostala pod kožu.

Skúškou ohňa pbnovená,
kapsaicín v krvi bdie.
Bez pravidelnej dávky som zahubená,
ale ty ma neopustíš, kým vatra tlie.

Ja vierou v teba posilnená
nenechávam oheň mrieť,
veď bez chilli by som bola riadne hnilá,
v nevedomosti tvoriaca zvláštny svet.

Viem, že sú aj iné cesty
v korunách stromov duchovia o nich hovoria.
Duše tam národ iný miesi
nepoužívajúc štipľavé metódy dvora.

No CHILLI je tá správna cesta,
lesná škola štipľavá.
Hovorím to bez mučenia
so srdcom zafarbeným do červena.

A práve teraz,
čeliac úrodnému zberu,
nútená opustiť teplo hniezda,
žobroniac čas o spomalenie behu
ostávam nemo očarená.

Nie je to koniec ako by sa zdalo,
no začiatok novej éry.
Na smútok priestoru neostalo.
Teraz sme členmi obrovskej rodiny.

Zavše tu budeme jeden pre druhého
v snahe okoreniť si životy;
a preto viem, že keď pôjde do tuhého,
s CHILLI mi kolená nič nepodrazí.

VIVAT CHILLI!!!