Dokonané je. Teraz nemyslím toho skrvaveného „Pána na kríži“, mám na mysli „velice lichotivý“ stav série SLOVAN – TRENČÍN (1:3). Situácia je vážna, nie však beznádejná. Hlavne teda vzhľadom na to, že HC Slovan Bratislava hrá aj naďalej hokej, ktorý lahodí oku a jeho fanúšikovia sa nepotrebujú prezentovať vo všetkých smeroch iste poctivo vytrénovanou vulgárnou slovnou zásobou. Veď to na Slovane uvidíme.

Tak trochu si za to môžu Slovanisti sami, ide hlavne o v poslednej sekunde prehraný zápas na domácom ľade, kde 4 minúty pred koncom ešte viedli 3:2. Treba však vyzdvihnúť enormné úsilie Belasých, z ktorého paradoxne vzišiel pod Trenčianskym hradom celý jeden gól. Nuž áno, takto sa zápasy vyhrať nedajú, tobôž nie obidva. Šancí však bolo ani maku, obe mužstvá hrali atraktívny hokej. Hovorím o stave nerozhodnom. Potom sa totiž začnú diať veci. A to hlavne také, ktoré rozhodcovia nepostrehnú, lež fanúšikovi Slovana je jasné, koľká bije.

Vrátane pána brankára Kováča (klobúk dolu pred jeho výkonom – bez irónie) sa nájde v kádri Dukly hneď niekoľko tzv. „expertov“, ktorí akoby nemali na starosti iné, len vo vhodnom momente, keď už hokejové umenie súpera prerastá ich deštruktívnu, hru leptajúcu taktiku, posunúť bránku. Zo záznamu som videl minimálne dva prípady, kde išlo o čistý úmysel a ďalšie momenty boli prinajmenšom sporné. Samozrejme sa nerozdala jediná trestná sekunda. Budem radšej veriť, že rozhodcovia „iba“ nevideli. A to sú tam už, preboha, štyria! (Nehľadiac na to, že statická presilovka Slovana by to nevyriešila...)

Za neustáleho skandovania domácich priaznivcov potom Trenčania aplikujú veľmi zdarilo do praxe metódu „Stiahni sa – počkaj si na čiare – naruš kombináciu – odpáľ.“ A toto si dovolia v momente, keď vedú iba 1:0 – klobúk dolu.

No a keď sa chudák Lažo za stavu 2:0 pre Duklu v sympatickej snahe aspoň znížiť ocitne v bránkovisku (dobre, dobre, nie som si istý, či tam bol natlačený), pričom hra je následne vykázaná do stredného pásma, dáva po jeho (áno, oprávnenom) odchode do kabíny všetkému korunu  inteligentné domáce publikum, ktoré začne deti – nedeti vybľakovať „ŠK Slovan, skurvená Bratislava“, ktoré tak „radi“ počúvame v Trnave na futbale.

Nehnevajte sa, ale toto už je trochu príliš, bez ohľadu na to, že som fanúšik Slovana (hokejového). Pekne učíme naše ratolesti. V Trenčíne je neradno chodiť s nimi na hokej.

Na tom všetkom ma ale najviac štve asi to, že s touto koncepciou Dukla v Európe na jeseň neuspeje. Má šťastie, že Slovan ho nemá a že im to nesype tak ako doma. Ak Dukla vyhrá ligu, akurát tak popredáva hráčov a v zahraničí sa nebude mať s čím predviesť. Slovan vždy bude mať konkurencieschopný tím. Nekončiacu sympatickú snahu pánov Slovanistov si ako ich dlhoročný fanúšik vážim... Hádam dokážu otočiť... Kto si Slovanista, hoď kameňom... Držme palce!