Róbert Fico počas celej svojej kariéry používa pragmatickú rétoriku, ktorá ho vyniesla na piedestál dlhodobo najpopulárnejšieho politika a v závese za ním aj Mečiara a Slotu. Jej črty tvorí metóda neomylnej predpovede, zmena proroctiev na pravdu, vo zvolenom výmysle sa používa skreslená realita. Využíva rôzne dohady, nepodložené obvinenia a zahmlieva skutočnosť. Táto skupina poloprávd sa následným zovšeobecneným stáva pravdou. Robert Fico však ako na bežiacom páse vyťahuje rôzne obvinenia, takže, ak sa dokáže, že klamal pre neho samotného to nemá žiaden negatívny efekt. Dôvodom je prekrývanie informácií novými zdrojmi a nápadmi, ktoré pôvodné klamstvo posunú do zabudnutia. Exaktným príkladom môže byť kauza Tomanová.

Dôvodom popularity predsedu Smeru je pretrvávajúci mesianizmus veľkej časti slovenskej spoločnosti. Niektorí ľudia uveria každému, kto za nich vyrieši všetky ich problémy. Chýbajúca osobná zodpovednosť za svoj život u časti populácie má za následok neustále vysoké preferencie ľudí, ktorí ponúkajú instantné riešenia na všetko. Stačí zaliať vodou a uvidíme.

Fico a jeho spolukoaličníci využívajú známu vec, že ľudia, vo všeobecnosti, ľahšie dospejú k tomu, že sa budú zhodovať v negatívnom programe, v nenávisti voči nepriateľovi, v závisti voči úspešným, než v akomkoľvek pozitívnom predsavzatí. Stačí brojiť proti bohatým, liberálom, Maďarom, DSS, finančným skupinám, novinárom a podobne. A opozícia len bezzubo sedí v laviciach parlamentu.

Dav nadšene jasá a búcha v krčme päsťami po stole. Kampaň o hlasy ľudu je neustále v plnom prúde, financuje sa daňami, odvodmi, poplatkami. Veď bohatšiemu zobrať nie je hanba, však aj národný hrdina Jánošík budoval kariéru podobným štýlom. Fico a spol. si neustále organizujú promotion z peňazí daňových poplatníkov a najvyššie sumy „vyzbierajú“ od skupín ľudí, ktorí by ich väčšinou nikdy nevolili. Pospolitý  ľud chce chlieb, najlepšie aj so slaninou a s poldeci, a hry, reality show, prostoduché seriály a humorné relácie. A tiež alfa samca Slotu, ktorý všetko povie od srdca a po vulgarizmy nejde ďaleko. Treba si však uvedomiť, že táto osoba  nerobí hanbu iba sebe (ako opilec v krčme), ale celému národu. Každý jeho výplod ide do sveta a reprezentuje, žiaľ, každého z nás. V poslednej dobe v jeho vodách začína nesmelo loviť aj KDH svojim pôvodným návrhom Lex Hlinka.

Občania, ktorí však jasne rozoznávajú lacné triky a nesadnú na medové reči, majú problém. Pri voľbách a prieskumoch verejnej mienky nejde o kvalitu ale o kvantitu. Hovorí sa vox populi, vox dei – hlas ľudu, hlas boží. V USA sa tiež argumentovalo no taxation without representation – žiadne dane bez zastúpenia. V súčasnosti by sme však mohli uvažovať o alternatíve no representation without taxation.  Jednalo by sa samozrejme o priame dane.  Aby vox populi nedal po papuli slušným ľuďom.