Prechádzam sa po byte a neviem čo mam robiť, tak sa neprítomne pozerám do zrkadla. V tom som zbystrel a začal lepšie vnímať všetky krivky a nedokonalosti svojej tváre a začal v nich rozoznávať obraz krajší ako Piccasova Mona Lisa. Videl som sa tam ako obraz Adama pred okúsením ovocia zo Stromu Poznania, obraz dokonalosti vo svojej čistej podobe. Naplňoval ma obdiv a láska k sebe samotnému, bol som tam len ja a môj odraz v zrkadle. Vonkajší svet pre mňa prestal existovať a ponoril som sa do svojho vnútra, kde som zistil, že moje vlastnosti vonkajšie sú len prejavom tých vnútorných, ešte krajších. Zistenie že som štedrý srdečný úprimný a ešte k tomu skromný ma priviedlo k jedno so sebou samým a v tom momente som sa zmenil na kvet a rozkvitol do plnej krásy tela a mysle.     Stal sa zo mňa narcis.