Ako príklad vedeckej práce načrtneme v krátkosti skúmanie Ježišovho života. Toto vedecké odvetvie zamestnávalo vedcov viac než jedno celé storočie. Pracovali s mimoriadnou intenzitou. Pritom táto téma v žiadnom prípade nebola jediným bodom veľkého objavu a prudkých výmien názorov. Podobným dramatickým spôsobom prebiehal aj výskum okolo prvých piatich Mojžišových kníh (Pentateuch).

Boli to najmä liberálni vykladači, ktorí sa pokúšali mimo cirkevnej tradície získať čo možno najobjektívnejší obraz o Ježišovom živote. Bola tu snaha dať bokom všetky vieroučné výpovede o Ježišovi, napr. o Božom synovstve, jeho zázrakoch a oslávení, a namiesto toho zostaviť obraz Ježišovho života, aký bol v skutočnosti. Panovala mienka, že svätožiara urobila neskutočný ideál. Preto platilo, aby sa objavil opäť skutočný, "historický" Ježiš. Nápor historického výskumu sa tu spájal s napadnutím cirkevnej ortodoxie. Nevylučuje sa, že väčšina vedcov zúčastnených na tomto výskume bola naplnená veľkou bázňou pred postavou Ježiša. Ich prácu často viedlo silné obdivovanie Ježiša ako človeka.

Na začiatku výskumu Ježišovho života stojí Hermann Samuel Reimarus (1694-1768), teológ osvietenstva, ktorý vyučoval v Hamburgu. Obrátil sa proti chápaniu Biblie protestantskej ortodoxie. S mimoriadnou usilovnosťou zozbieral nespočetné množstvo miest v Biblii, ktoré ako sa zdalo, si protirečia. Preto sa musela vtedy panujúca teológia so svojím učením verbálnej inšpirácie dostať do veľkých ťažkostí. Jeho hlavné dielo "Apológia alebo obrana pre múdrych Božích ctiteľov", na ktorom pracoval vyše dvadsať rokov, sa však vtedy neodvážil uverejniť. Napriek tomu mal tento spis explozívny účinok, totiž nikto nepatrnejší než nemecký básnik Gotthold Efraim Lessing (1729-1781) publikoval jednu časť diela, avšak nemenoval autora. Vydal ho pod názvom "Fragmenty nemenovaného vlčieho policajtíka" (1774-1778).

Jedna časť, a to odsek "O poslaní Ježiša a jeho učeníkov", obsahuje prvýkrát podstatné motívy neskoršieho výskumu Ježišovho života. Reimarus tu používa ostrú deliacu líniu medzi Ježišom a jeho učeníkmi. Podľa toho Ježiš síce mal vedomie, že je Mesiášom a že môže priblížiť Božie kráľovstvo, avšak napokon na kríži považoval túto vieru za ilúziu. Učeníci si po Ježišovej smrti spomínali na jeho slová o budúcnosti a na jeho prisľúbenia. Ukradli Ježišovu mŕtvolu a do sveta pustili rozprávku o zmŕtvychvstaní. Tak vzniklo nové spoločenstvo, pre ktoré boli určité dogmy o Ježišovi záväzné. Lessingovo zverejnenie rozvírilo hladinu vtedajšieho života. Skoro na to sa objavili vyvracania názorov a apológie. Aj keď sa však pritom ukázali Reimarove názory ako neudržateľné konštrukcie, jeho historické otázky voči Biblii spolu s odmietnutím viery v zjavenie predsa však podnietili a umožnili následnú výskumnú prácu.

Iní učenci, medzi nimi aj básnik Johann Gottfried Herder (1744-1803), vymýšľali iné konštrukcie o Ježišovom živote a vzniku kresťanskej viery. Pokúšali sa iným spôsobom, avšak podľa racionalizmu tej doby, ktorý zavrhoval všetko nadprirodzené, rozumne vysvetliť zázračné udalosti evanjelií. Nové hľadiská vymenoval evanjelický teológ Dávid Friedrich Strauβ (1808-1878). Už predtým sa musel vzdať miesta profesora dogmatiky, kvôli svojmu učeniu, spôsobujúcemu rozruch. Stal sa nezávislým spisovateľom a v priebehu svojho života sa vzdialil úplne od kresťanskej viery. Jeho hlavné dielo, ktoré prvýkrát vyšlo v roku 1838 v dvoch zväzkoch, má názov "Ježišov život, spracovaný kriticky". Uverejnením tejto knihy sa stal veľmi rýchlo známym. V tomto diele sa pokúsil namiesto starého cirkevného spôsobu pozorovania dosadiť nové kritické videnie. Nazval ho "mýtické". Podľa Strauβa vidno v evanje­liách síce ešte jednoduchú historickú kostru Ježišovho života, tá je však opradená množstvom "mýtov", príp. "ság". Tieto "mýty" pochádzajú predovšetkým zo Starého zákona. Tak napríklad mýtus o "Mesiášovi", kňazovi-kráľovi, bol prenesený na Ježiša. V mýtoch sú ukryté dôležité kresťanské idey. Treba ich rozpoznať a plodne uplatniť v ľudstve. No tam Strauβovi záleží viac na snahe, aby sa mýty z Biblie vylúčili a aby sa z takto vzniknutého zvyšku Biblie rekonštruoval "Ježišov život". Ježišovo dielo, ako sa zobrazuje v Biblii bohatej na mýty, sa má stať základným kameňom čisto svetového kultúrneho a humanitného náboženstva.

Ďalší učenci v neskorších obdobiach tvrdili, že rozhodujúce pojmy v evanjeliách nepochádzajú zo Starého zákona, ale zo starého gréckeho sveta. Najdôležitejšie predstavy pochádzajú vraj z helénskych náboženských mystérií, ktoré boli údajne prenesené na Ježiša. Bousset prišiel v roku 1913 vo svojej knihe "Kyrios Kristus" s tézou, že vraj viera v Krista "Pána" vyrástla na gréckej pôde. Ďalší poukazujú na bohaté kulty a mystéria doby. Bežné kúpele ponáraním sú vraj predobrazom krstu, hostiny vzorom eucharistie, predstava v jeseni zomierajúcich a na jar sa opäť vracajúcich prírodných božstiev podnetom pre vieru v zmŕtvychvstanie. Všade videli vzory, ktoré kresťanstvo vraj jednoducho prebralo.

Vo Francúzsku bol najvplyvnejším literátom vo výskume Ježišovho života Ernest Renan (1823-1892). Počas svojich teologických štúdií skoro stratil kresťanskú vieru. Avšak celý svoj život sa s veľkou intenzitou venoval otázkam histórie náboženstva. Pracoval ako archeológ v Palestíne. Bol mimoriadne nadšený touto krajinou a označoval ju s citovým vzrušením ako "piate evanjelium". Myslel tým, že bez poznania Palestíny sa nedá pochopiť Ježišov život.

V jeho hlavnom diele "Ježišov život", ktoré sa skoro nato stalo vo Francúzsku bestsellerom, hrajú veľkú úlohu romantické opisy krajiny. Ježiš sa vykresľuje psychologicky jemným spôsobom (avšak bez biblického podkladu) ako sympatický učiteľ, ktorý najprv hlása iba lásku k blížnym. Predsa natrafil na odpor svojich židovských súčasníkov a stal sa postupne proti svojej vôli revolucionárom a anarchistom z idealizmu. Nakoniec skončil na kríži. V širokom románovom zobrazení, ktoré úplne zodpovedalo literárnemu vkusu 19. storočia, nachádzame značnú mieru estetizmu a sentimentality. Ježiš sa objavuje ako účinná karikatúra snivého idealistu, ktorý je vo svojom konaní a rečiach silne ovplyvnený židovstvom tej doby.