V horúcom lete sme cestovali do Trenčína.
Pozvali nás tam Komuniťáci na Stretnutie rodín. Pozvali aj iné rodiny s deťmi. Cestou sme sa zabávali pesničkami a vtipmi. Keď sme prišli do Trenčína, hľadali sme budovu, kde bude pre nás program a izby. Len čo sme prišli na miesto a zvítali sa, povedali nám, kde budeme bývať. Potom som s mojou sestrou Hankou išiel hľadať ostatné deti.
Po večeri bolo divadielko.
Tam sme zistili, že rozprávky sú nejaké popletené. Vystupoval v nich Šaško Plaško, postavičky z rozprávok, Dobrá Víla a Strážca rozprávok. Šaško Plaško hľadal cestu do nového hradu. Nevedel nájsť hrad, kde by ho prijali, ale Víla mu ho ukázala. Viedla k nemu len jedna cesta cez zakliatu horu. Keď sa Šaško Plaško spýtal Víly, ako sa k nemu dostane, povedala, že je tam päť kľúčových dierok, ale bez kľúčov.
Šaško Plaško sa spýtal:
„Kde sú tie kľúče?“
A ona mu odpovedala:
„Treba zavolať Strážcu rozprávok. On ich má.“
Len čo sa Šaško Plaško stretol so Strážcom, pýtal si tie kľúče, no dostal takú odpoveď:
„Rád by som ti kľúče dal, ale nemôžem. Rozprávky sú pokazené. Kľúč od pokazenej rozprávky môže byť veľmi nebezpečný.“
A tak sa Šaško Plaško spýtal, ako by mohol tie rozprávky opraviť. Strážca rozprávok mu prečítal hádanku v čudnej reči. Šaško nevedel hádanku vylúštiť, nuž zavolal si nás - deti na pomoc.
Potom sme išli spať, už bolo veľa hodín.
Nasledujúce ráno sme sa naraňajkovali a všetky deti sa stretli pri dvoch stĺpoch, kde nás rozdelili do skupín. Každá skupina urobila hadíka: sadli sme si jeden za druhým. Vedúci pošuškal prvému do ucha jedno slovo, ten ho povedal ďalej a posledný získané slovo napísal. Takto nám postupne vznikla veta, ktorá nám povedala, kam máme ísť hľadať kúsok šifry. Našli sme ju v rúre pod schodmi vedľa ihriska.
Druhý tím nás poprosil o pomoc, lebo nevedeli svoju šifru nájsť. Tak sme ju hľadali spoločne a ja som ju našiel pod kolesom auta. Večer prišiel Šaško, Strážca rozprávok aj Dobrá Víla. Šifry s písmenkami, ukryté v obálkach, sme dostali od Šaška, a mali sme z nich zostaviť slovo, ktoré by rozprávku opravilo. Rozprávku Kráľ Drozdia brada opravila šifra Láska, Snehulienku a sedem trpaslíkov zmenila šifra Chamtivosť na Pomoc, v Popolvárovi sa Neodpustenie zmenilo na Odpustenie. Opravili sme ešte rozprávku o Popoluške aj Soľ nad zlato.
V posledný deň stretnutia hrali divadielka deti a ich rodičia.
Ja som hral veveričku v rozprávke Perníková chalúpka.
Boli sme celí pomaľovaní a skákali sme ako zvieratká.
Moja sestra hrala Marienku a Paľko Kebis Janka.
Väčší chlapci hrali vtipné divadielko Letisko Tri duby.
Šéfovi, ktorý riadil lietadlá, zavolalo s poloprázdnou nádržou - Lietadlo:
„Žiadam o povolenie na pristátie na letisku Tri duby.“
Pristátie bolo povolené a hneď sa ozval hlas navigátora:
„Doprava, nie, nie, doľava, rovno ...“
Výbuch! Potom sa ozvalo:
„Tu letisko Dva duby...“
A iná rozprávka bola o tom, že v kostolnej veži boli traja upíri.
Strašne sa tam nudili.
Prvý sa ozval:
„Ako sa zahráme ?“
Druhý odpovedal:
„Neviem...“
Tretí povedal:
„Zahráme sa hru Kto vypije viac krvi.“
Prvý odletel do sveta a o chvíľu sa vrátil. Vravel ostatným:
„Vidíte toho muža? Celého som ho vypil.“
Potom odletel druhý a po hodine, keď sa vrátil, hovorí:
„Vidíte tamto stádo kráv? Celé som ho vycucal.“
Nakoniec odletel tretí. Dlho sa nevracal, až sa oňho tí dvaja báli.
Nakoniec priletel celý zničený.
„Prečo si taký krvavý?“
„Vidíte tamten stĺp?“
„Áno, vidíme.“
„No, ja som ho nevidel!!!“
Smiali sme sa a vymýšľali ďalšie smiešne scénky.
Tak skončil posledný večer nášho stretnutia.
Nasledujúci deň po raňajkách sme sa s kamarátmi ešte zahrali a poobede išli domov.
Už teraz sa teším na tohtoročné Stretnutie opäť v Trenčíne.
© Ondrej Farnbauer
ZŠ Jána de La Salle
1. kategória, 2. - 4. ročník
1. miesto
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na obsah tohto blogu nadväzuje portál
Ocenené práce žiakov uverejnené na Racan.blog.sk:
11. ročník 2006 - 2007
12. ročník 2007 - 2008
13. ročník 2008 - 2009
Komentáre
Račan,
Vasilisa, verím, že písal.
Hmm k písaniu detí, by som len toľko,
Tento text je podľa môjho názoru úplne v pohode od žiaka na prvom stupni a je pekný...
Racan,
Každopádne má zmysel.