Som neskutočne unavená a potrebujem si oddýchnuť. Chcem stráviť dva dni sama so sebou a dnešný večer s tebou. Teba jediného mám v úmysle vpustiť do súčasnej reality a stráviť s tebou kúsok z večera.

     Zvyšné chvíle chcem prežiť sama vo virtualite. Vo virtualite príbehov, ktoré už niekoľko dní blúdia mojou hlavou a chcem si zapísať aspoň útržky, ktoré mi v tej hlave ešte zostali. Taktiež by som rada napísala ďalšie pokračovanie vymysleného príbehu, ktorý sa dostane na blog jedine vtedy, keď už budem oboznámená s jeho záverečnou časťou ... nový príspevok pre blog a v niekoľkých českých veršíkoch popísala zopár pocitov z posledných dní. Nechám znieť príjemnú hudbu z rádia a na niekoľko hodín vypustím z pocitov trpkú príchuť večne naháňajúceho a nikdy nekončiaceho MUSÍM. Dnes nie. Dnes nechcem, pretože nevládzem.

     S perom a papierom sa zatvorím na balkóne. Nedočkavo sa nadýchnem sviežo rozvoňaného slnečného vzduchu a započúvam sa do veselých rozhovorov odohrávajúcich sa v korunách stromov, ktoré ma obklopia. Pretriedim myšlienky a v hlave nechám iba tie, z ktorých vytvorím na papieri nový vymyslený príbeh. Len tak, pre nikoho. Možno sama pre seba a možno pre čitateľov na mojom blogu.