Zuzka sa rozhodla, že tentokrát dá do Račianskeho jahodového kvetu niečo zmysluplné. To je taká literárna súťaž pre deti, aj dospelákov. Sú dané témy a voľná. Vravím: "Dieťa a čom ideš písať?"

"Že s dospelákmi je to ťažké... o fanatizme...", podtkla Zuzula. "Zase sa vŕtaš v Hitlerovi?", pýtam sa ja, lebo poslednou dobou jej máta hlavu, ako mohol niekto, kto má dar ovplyvňovať masy, tento dar premrhať na zverstvá nahrubšieho zrna. Vtedy mi povedala vetu, ktorá ma potešila: "Ty si mala byť učiteľkou, teba by každý počúval...", nuž čo, nie som a už ani nebudem....

"Nie, vŕtam sa v tom, čo je pre vás dospelákov dôležité.", vraví Zuzka. "A ty by si o čom písala na Jahodový kvet?", zaskočila ma svojou otázkou. Jasné, aj dospeláci môžu prispieť.

"Čomu ma naučili deti...", napadlo ma. "Hm... a čomu sme ťa naučili?", pýta sa princezná.ˇ

"Že ste papagáje..."

"Ja nie som papagáj!", nedala sa....

"Ale áno, deti sú papagáje. Krásne rôznofarebné opakovacie papagáje, ktoré po nás opakujú A opakujú aj to zlé. Chodiť cez cestu mimo prechod. A potom sú tragédie. Zbytočné trápenia. Je tam ešte jedna téma: Keby som bol starostom.... Vieš, keby som bola starostom, asi by pre mňa bola prvoradá bezpečnosť. Semafory, viditeľné prechody a mestskí policajti, ktorí by vyťahali za uši každého, čo by liezol cez cestu len tak, hocikde. Aj dospelákov. Dospeláci nie sú už papagáje, dospeláci sú opakovací somári. Opakujú tiež po svojich rodičoch, ktorí si nevšimnli, že je trošku iná doba a stále lezú cez cestu, akoby áut nebolo. Keď vidím cupkať po chodníku babku, mám hrôzu. Taká babka si vlezie do cesty bez toho, aby sa rozhliadla. A má krehké kosti, tam by stačilo do nej len ťuknúť a už je zle. A ja by som bola vinná. Lebo sú vždy na vine vodiči!"

Odmlčala sa.... "Hej, aj Veronika nemusela zomrieť. ..."

"Ani tie ďaľšie, ktoré vbehli do cesty poslednou dobou a ocitli sa tak na titulkách novín. Radšej nebyť v novinách...."

Tak teraz neviem, či písať o tých papagájoch alebo o starostovaní. Ide v podstate o jedno. Zostať nažive!

Bezpečné dni vám praje Mata Hari...