Majonézové šaláty

        Niektorí sa tak zhrozia, keď o nich len počujú, že ak sú veriaci, aj sa prežehnajú (akoža Pán Boh s nami a zlé preč!). A skupina iných ľudí nevie bez nich žiť! Dožičia si ich v každom ročnom období, ako len často môžu, ako im to finančná situácia v ich peňaženke dovoľuje. Sú staré ako ľudstvo samo s sú nezničiteľné, hoci sa o ich zánik snažia celé tímy askétov a racionalistov na všetkých kontinentoch. Hovorím o majonézových šalátoch. Koľko ľudí si ani v horúcom lete nedá povedať a praskne si dvadsať deka tresky v majonéze, päť deka slaného a päť feferónového. To je ešte kombinácia, ktorá má v sebe silu zabíjať bacily salmonelózy, ktorá lozí v našich vnútornostiach po požití majonézy. Ale už taký vlašský šalát je vraj plný bacilov, a kým prejde cez, prepáčte za výraz, milé čučoriedky, tráviaci trakt, vie narobiť šarapatu v podobe všakovakých diagnóz. Mnohí ľudia sa celé leto mučia. Radi by si cvakli dvadsať deka parížskeho a desať vajíčkového, ale vidina neviditeľných bacilov ich brzdí a vytvára psychické muky. Pre túto kategóriu takzvaných víťazov samých nad sebou býva horúce leto ponuré, ale v konečnom dôsledku víťazné. "Už je september a ešte mi nebolo zle," hovoria si sami pre seba a sú hrdí, že si bezbolestnosť vybavili svojou vôľou, svojím charakterom. A potom sme na svete my, milovníci majonézových šalátov - abacilisti. Tak ako jestvujú ateisti, ktorí neveria v Pána Boha, tak sú na svete ľudia, ktorí neveria v bacily. Abacilisti. Takého človeka nikdy v živote nenapadne predtým, než zje čerešňu alebo slivku, nazrieť do nej, či nie je červivá. Som abacilista a poznám nás ako staré topánky: naša filozofia je - čo nevidím, nie je! Možno v tej čerešni žije červík a ja ho spolu s čerešňou zjem, no a čo? Ten červík sa dostane za hranice všedných dní. Prečo by  som mu to nedoprial? Veď prejsť mojimi nádhernými útrobami (mám krásny dvanástorník a obdivuhodne vyvinuté tenké črevo), to je pre červíka niečo také exotické, ako keď sa ja ocitnem na Kanárskych ostrovoch. V mojom bruchu síce nie je toľko svetla ako na Kanárskych ostrovoch, ale zato to nádherné vnútorné prostredie! Nech si červík cestuje! Neviem o ňom. A o majonézovom šaláte si myslím to isté. Predstavte si, že by pre salmonelózu majonézové šaláty zakázali jesť policajne. Pri každej mise by štát umiestnil policajta a ten by dával pozor, aby si nikto nekupoval vlašský ani parížsky šalát. Tu nejde o toho policajta, ktorému by celú službu tiekli sliny (podľa známeho Pavlovovho reflexu), ale o samotný majonézový šalát. Čo by si o nás pomyslel? Načo ma v studenom bufete vyrábajú? Aké mám v živote sebauplatnenie? To sa mám až do staroby dívať spoza skla studeného bufetu, ako chodia okolo ľudia a tvária sa, že sa nepoznáme? Keď zostarnem, už ma nikto nebude chcieť! Ja ako abacilista som na strane majonézových šalátov. S chuťou ich jedávam a nikdy nemyslím na to, akú skazu by mohli spôsobiť vo vnútornom prostredí. Vám, drahé čučoriedky, nič neradím. Sami sa rozhodnite, na ktorej strane barikády budete v živote stáť.

Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2),  IKAR 2003
-------------------------------------------------------------