Prvorodený syn jej umrel po týždni. Sestričky prikázali dávať mokré zábaly na prsia, aby sa čím skôr zbavila zbytočného mlieka. Zabudli ju upozorniť, že nesmie prechladnúť. Vtedy častejšie chodievala do kostola. Nachádzala tam úľavu a hľadala odpoveď na tú najťažšiu otázku: PREČO????

Apríl bol v ten rok studený. Vrátila sa domov celá premrznutá, drvila ju zimnica, potom mala pocit, že stojí na hranici a zhorí ako čarodejnica. Blúznila, chudla, chradla. Bolo tesne po vojne, peňazí nemala, muž naháňal po Slovensku Benderovcov ...

Mama zavolala lekára a ten ju dal okamžite odviezť do nemocnice. Položili ju na operačný stôl a keď zistili, že prsníky sú takmer celé zhnisavené, nechali ju ležať neprikrytú na tom stole pri otvorenom okne hovoriac:

"Tu už nič nepomôže, o hodinu-dve je po nej!" Počula to, ale nevládala zakričať, že chce žiť.

Po dvoch hodinách ju našli pri živote a začali rezať. Ani sa nesnažili o silnejšie umŕtvenie. Predpokladali, že nebude vládať kričať?

Čakala, kedy ju niekto príde pozrieť. Manžel netušil, čo sa stalo.O pár dní dobehla mama. Pešo. Ani jedno z ďalších detí jej nedalo na vlak. Možno nemali...

Po nejakom čase ju prepustili. Jej mladý manžel práve dobehol domov a dozvedel sa, čo sa stalo. Išiel ju čakať ku vlaku." Kde je, prečo nevychádza?"

Prešiel popri nej. Nespoznal ju. Mala 36 kíl a žiadne vlasy.