Čestne, nejak som ho nevnímala. Jediné, čo mi ho pripomínalo boli Cupidovia -roznášači valentínok po škole, ale ani to sa ma nejak príliš osobne nedotklo.

Nebudem opakovať myšlienky miliónov iných ľudí, ktorí považujú tento pôvodne milý sviatok za prehnane komerčný. Veď bud´me trochu fér, aj obchodné reťazce musia z niečoho žiť. S keď to už nie je Škola volá, ani Vianoce a ešte to nie je Veľká noc, niečo tam predsa len chýba. Však šupnime Valentína.

S kamoškami chodievame v tento deň každý rok do McDonaldu, poriadne sa (ako to slušne povedať...) napráskať, poohovárať menej početnejšiu časť ľudstva a počkať si na pekný ružovučký balónik. Škoda, že jedna z nich je už tento rok zadaná a s druhou sme sa na to vykašlali. Je to za nami, a znova raz bezbolestne a bez žiadnej viditeľnej ujmy na mne samej. Možno vnútornej. Trošička.

Ani len sa mi nechcelo vystrčiť päty z domu, nieto ešte ísť na jazykovku. Proste pekný pohodlný dník doma, len ja a matika. Intimita. Energia medzi nami len tak sršala. Závidíte, čo?

Ale nech je to akokoľvek, toho Valentína Vám aj tak prajem pekného. Tie posledné 2 hodiny a 36 minút.  Nie že vašu lásku budete oslavovať niekedy inokedy, taký luxus sa nepovoľuje ;)