Vari bol Čechov taký čítaný, pre svoje zúfalé filozofovanie? Počas 170 minút v divadle som sa znovu pozrel na život ako celok. Tentoraz bol pohľad na život v skratke zúfalý. Nerobí dobre, keď ma niekto upozorňuje na zúfalosť môjho života. Možno, že keby som mal lepšiu náladu, alebo by som si cez prestávku trochu v bare vypil, tak by ma predstavenie pobavilo.  Možno, že keby som sa naňho nevychystal sám, tak by som si to filozúfanie ani nevšimol. K umocneniu zúfalého dojmu predo mnou sedeli - jedna vozíčkarka,  jedna chromá  a jedna bezruká dievčina. Ešte aj snaha hercov, aby ich výkon vyzeral vierohodne, sa mi zdala zúfalá. Tri nemilujúce sestry boli obklopené plytko filozofujúcimi chlapmi. Teda možno hlboko filozofujúcimi , ale každopádne pesimisticky a útržkovite. "..neexistujeme, sme len ilúzia... o jedného človeka viac, či menej......všetci na nás zabudnú...a pod". To,  že sa najmladšia zo sestier (nezamestnaná) nadchýňala prácou,  mi vôbec nepomohlo, kedže mám práce plné zuby.  Ani tlieskať sa mi velmi nechcelo.