V decembri 2015 som na svojom blogu napísal, že pred Vianocami mnohí organizujú rôzne zbierky, a že dosť často človek nevie, kde jeho príspevok na zbierku skončí. Ja už viem, že milodar, ktorý sme s rodinou dali na opravu kostolných zvonov, skončil v dobrých rukách, a zvony sú už po rekonštrukcii plne funkčne.  Odkiaľ som sa to dozvedel ? Z web stránky miestnej farnosti, na ktorej pán farár dopodrobna, aj s fotografiami zdokumentoval, čo sa z milodarov venovaných  na opravu zvonov podarilo opraviť.  Okrem zrekonštruovaných zvonov,  oceňujem aj spôsob, akým miestny pán farár, využil  rekonštrukciu zvonov a zvonice, na rozšírenie historických poznatkov o samotnej obci.

Poslanie a význam kostolných zvonov, veľmi pekne a výstižne charakterizuje veta: ... „ Zvony živých volajú, mŕtvych oplakávajú a blesky lámu“...Takže, o akých to zvonoch vlastne píšem ? Sú to kostolné zvony, vo farskom Kostole Premenenia Pána, v Sedliciach. Kostol  má vo svojej veži 3 zvony. Veľký zvon s hmotnosťou asi 450 kg pochádza z roku 1824 a je na ňom reliéf svätého Michala Archanjela. Odliali ho v prešovskej dielni - František Lecherer. Stredne veľký zvon odliali roku 1924 v dielni - Alojs Kurbel, Trnava. Tomuto zvonu  dominuje reliéf svätých Cyrila a Metoda. Hmotnosť zvona je asi 200 kg. Najmenší zvon „umieračik“,  nesie symbol Ružencovej Panny Márie, je z roku 1924, jeho hmotnosť je asi 70 kg a tiež bol odliaty v dielni - Alojs Kurbel.

Využijúc tieto fakty a údaje o histórii obce, uvedené v reprezentačnej publikácii  „Sedlice – kronika obce“, som si v spojitosti s kostolnými zvonmi dovolil vysloviť nasledujúcu indíciu. Po požiari 6.augusta 1824, kedy zhorela celá obec aj s vežou vtedajšieho kostola, pritom oheň kostolný zvon úplne roztavil, nechali farníci ešte v roku 1824 zo zvyškov roztaveného zvona, odliať nový  zvon svätého Michala Archanjela, ktorý zrejme zavesili v provizórnej veži, požiarom ťažko poškodeného kostola, lebo iný kostol než ten, čo zostal po požiari, v obci nebol. Potom miestni farníci, ktorí sami nemali poriadne príbytky, lebo im všetky zhoreli, šetrili na nový kostol plných 35 rokov.   Pritom na stavbu nového využili aj materiál  z rozobraného starého kostola, a tak sa im podaril malý stavebný zázrak, keď nový kostol začali stavať až v roku 1858, no už v auguste roku 1859, bol kostol slávnostne vysvätený. Čiže, zvon svätého Michala Archanjela zo starého kostola, bol nakoniec v roku 1859 upevnený do veže nového – kostola Premenenia Pána a je tam dodnes. Ostatné dva zvony pribudli v roku 1924,  s najväčšou pravdepodobnosťou ako spomienka na uplynutie 100 rokov od zničujúceho obecného požiara.

No povedzte, nie je tento zvon svätého Michala Archanjela veľavravný? Veď miestnym ako nemý svedok, najmenej raz za deň oznamuje, nielen bežné cirkevné udalostí, ale zároveň im jasne a veľmi nahlas pripomína vyhorenie obce z roku 1824. Rozšírujúce informácie na slovenskej  Wikipédii

https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_Premenenia_P%C3%A1na_%28Sedlice%29

V prebiehajúcom  pôstnom období, viac času na zamyslenie sa nad sebou samým, praje doko.