Nad riekou visia čierne mraky. Ich tma mi pripomína niečo vo mne. Bojujem s neustálym zmätkom a mám rozochvené vnútro. Z práce sa vraciam mierne unavená. Vzorne odložím kabelu a nákup na komodu v predsieni. Moje prvé kroky smerujú vždy do kúpeľne. Keď si oplachujem ruky, moje telo tiež žiadostí po osviežení. Zo skrine vyberiem voňavú osušku, razom aj čistú bielizeň a šup do vane. Blaho z rýchlej sprchy preniká až pod kožu. Hľa, zažívam malý okamih blaha a dokonalého pohodlia.  Celá sa ponáram do vody. Pokúšam sa vymyť aj môj vnútorný žiaľ. Nedarí si mi to. Odkiaľ sa ho toľko berie a kde vôbec prebýva? Nestačil mi ani celý rok. Dôkladne zvažujem všetky možnosti vlastnej realizácie. Ocitla som sa doslova v patovej situácii.  Za sebou mám kus ľahkovážne premárneného života. Oči mi pričasto zdobí plač. Dokedy ešte? Sama sebe podsúvam otázku a neviem na ňu odpoveď...