strácam sa v tebe

ako v parížskom metre

milujem na tebe

aj tie príšerné dedkovské svetre

občas ma udivuješ

a nemôžem z teba spustiť oči

ako z tej fontány

čo pred múzeom Franca Kafky močí

občas sa mi ťažko dýcha

keď si pri mne

hlavne keď si prítulný

po tom čo si prihneš

a keďže ani ja nie som dokonalá

či neprekonateľná kráska

musí to byť medzi nami

len úprimná láska