Je nový deň..

Ležím v posteli zamyslená nad životom..
Nad jeho radosťami i starosťami..
Nad jeho krutosťou..
a láskavosťou zároveň..
Ako je to v ňom dobre zariadené..
Ako sa dobré so zlým strieda..
Ako sa všetko točí v nekonečnom kolobehu..
Ako my,malé hračky v rukách vyššej moci zúrivo bojujeme s jeho vlnami.
A ten hore sa nám smeje..
Alebo nad nami plače..
Alebo mávne rukom a povie si: "nech"..
Ale jedno je isté,
kým sa díva,ešte to nie je také zlé..
Kým nad nami bdie,budem si líhať pokojná..
Pretože viem,že dohliadne..
Že všetko má svoj zmysel..
Aj nešťastie,ktoré na nás dopúšťa..
Aj tie chvíle šťastia..
Pretože bez zlého by sme nepoznali dobré..
A nevážili si ho..
Bez zlého by dobre bolo samozrejmosťou..
A tým by sme ukrátili predovšetkým seba..