Sama, v prázdnom byte..čo teraz? Čo so sebou? No nevzdala som sa, rozhodla som sa neutápať vo vlastnom nešťastí a výčitkách. Vedela som , že sa musím posunúť ďalej, že musím spraviť niečo pre seba, že musím začať používať slovo JA a nie MY.

Áno, viem, bolo to najlepšie rozhodnutie pre oboch. Ako priatelia sme si síce rozumeli skvele, vedeli sme sa hodiny rozprávať, smiať sa, blbnúť, no ako partnerom nám to až tak dobre nešlo. Boli sme asi až príliš odlišní. Nie, nevyčítam ti to, viem, že to proste tak malo byť, ale tá strata stále bolí. Chvíľ viac, chvíľu menej, ale stále tam je.

Keď som sa už ako-tak naučila nielen prežívať zo dňa na deň, ale aj si ten deň užiť, zrazu ako blesk z jasného neba sa objavíš TY. Zase. Usmiaty od ucha k uchu, milý, pozorný, ochotný...Už si ťa takého ani nepamätám. Väčšina spomienok čo mi ostali boli len o tom aký si unavený, nervózny, bez nálady a úprimne aj dosť sebecký.

Raketovou rýchlosťou si sfúkol moju istotu ako domček z kariet. Snažila som sa nedať to na sebe poznať. Nahodila som úsmev č.4 a počas neúprosného vnútorného boja som sa snažila byť čo najviac "v pohode". Týmto to však neskončilo, ako som si naivne myslela. Už týždne ma bombarduješ svojím záujmom, otázkami "Ako sa máš?Čo nové? Ako ti môžem pomôcť? ". A naozaj si milý, príjemný, zábavný. Ale prečo teraz? Vieš dobre, že to proste nešlo, že sme si dali aj druhú šancu a dopadlo to rovnako. Na vlas rovnako. A ja som zase po ďalšej nádeji ostala sklamaná a sama.

Neviem čo týmto sleduješ, neviem čo odo mňa vlastne chceš. Jediné čo viem, že život v neistote nechcem, že neviem zabudnúť na to všetko zlé čo sa medzi nami stalo. Neviem to len tak rukou zhrnúť zo stola a tváriť sa, že je všetko fajn. Viem, že keby sa to zopakovalo, už to neustojím. Už teraz mám srdce na kúsky a len veľmi pomaly ho dávam dokopy. Nechci mi ho prosím rozdrviť na prach. Neviem či dokážeme byť priatelia, ten cit bol príliš silný a pri každom stretnutí ho opäť cítim. A cítim ho aj z teba...

Rozmysli si prosím, čo vôbec chceš spraviť. Život nie je len o tebe, som tu aj ja, musíš predsa na to myslieť, musíš vedeť, že každým rozhodnutím ma dokážeš zlomiť. Áno, snažím sa byť silná, no nejde to navždy.

Preto pozerám na hviezdy, na tie krásne malé žiariace body na oblohe a dúfam, že aj pre mňa majú niekde vpísaný šťastný koniec. Či už s tebou, alebo bez teba...