Koľko je svetov, jeden alebo nekonečno?

Stále si myslím, že každý jedinec má svoj vlastný svet. Môj svet bol o pravde, úprimnosti a viere v to, že partner, manžel, deti, kolega, rodičia a jednoducho všetci hovoria pravdu. Naučila som sa veriť tomu, čo kto hovorí a mám problém. Verím, že manžel príde z piva o dve hodiny, dcéra bola u spolužiačky pre úlohy, obchodné rokovanie kolegu trvalo tri hodiny, zadĺžený priateľ jazdí na požičanom aute... Potom prídu fakty a vidím nové svety, kde sa čas a udalosti vyvíjajú úplne inak - manžel príde z piva po piatich hodinách, dcéra nemá úlohy, pretože bola na rande, kolega neurobil obchod, pretože bol s milenkou, zadĺžený priateľ si kúpil auto a ďalej si  buduje špirálu svojej zadĺženosti, a je im trápne priznať pravdu. Dôverovala som im ale keď sa to opakuje a pravda je vždy iná, začínam pochybovať, či ten môj svet je reálny. Je dôvera prežitok?

Pravda je relatívna a tak si dávam otázku: Dá sa ešte niekomu veriť?   Môže niekto veriť mne?

Je svet naozaj pravdivý?  Ako konám ja, keď som v ohrození? Aj ja mám občas iné pravdy, o ktorých si myslím, že nezraňujú. Nerobím to často, ale keď viem, že odpoveď  by  dopytujúceho rozzúrila, vytvorím inú pravdu, nie pre to čo som urobila, ale pre to, ako to on/ona vidí vo svojom svete. Ďalším znakom ne-pravdy  sú situácie, kedy "dôvera" stráca, nie kvôli inej pravde, nie kvôli neochote byť pravdivý, ale preto, že nemá dosť síl prezentovať pravdu pred svetom a priznať si svoje nedostatky, mlčí alebo zahmlieva pravdu. Ne-pravda ohrozuje každý vzťah. Opakovaná ne-pravda, či KLAMSTVO spôsobí, že partner stráca dôveru v nás, v našu schopnosť čeliť problémom. Ak nehovorím pravdu zrozumiteľnú a jasnú obom zúčastneným, môžem tvrdo pracovať na sebe a riešení problémov, čas a okolnosti sú proti mne, stav trvá pridlho, najmä keď nie je jeho súčasťou aj náš partner. Naše ne-pravdy vznikajú preto, že ho chceme uchrániť, a tak nechtiac strácame jeho dôveru a často ho strácame celkom.

Je len málo dohôd, ktoré sú jednoznačné a platia "vo svete" každého. Mám to šťastie, že väčšina ľudí v mojom živote si stojí za slovom. Pre ich pravdu existuje len jeden svet - svet  VZAJOMNEJ DOVERY.  Pred časom som patrila do tohto sveta aj ja, a ešte stále má a bude mať moje preferencie. Dnes som v situácii, keď už neviem zaručiť, že to čo sa dnes javí ako pravdivé bude také aj neskôr a trápi ma, ak to nevyjde, ale NEVIEM TO OVPLYVNIŤ.  Výhovorky? Alibizmus vlastnej neschopnosti?  Koľko času trvá a čo všetko sa musí stať, aby sa z dôveryhodného človeka stal nezodpovedný jedinec?   Škola "nedôvery" prekvitá najmä v podnikateľskom prostredí. Zistila som, že v obchode, a v podnikaní vôbec,  je ťažké budovať na dôvere. Je to ako droga, ktorá Vás ovláda. Zrazu ste v tom a žiadna pomoc na blízku. Myslím, že každý prechádza v živote obdobím, kedy sa deje všetko inak ako by si želal. Dôležité je stanoviť si hranicu, a vzoprieť sa prúdu, ktorý vedie do krajiny rôznych "právd" a často k bezmocnosti a totálnej strate dôvery.

Moja pravda je tá, že ešte čakám, možno potrebujem poznať tú najtvrdšiu NE-PRAVDU, aby som zobrala opraty "života" do vlastných rúk a mala len jednu pravdu pre každého, tak ako ju vidím a prežívam ja, nepretvorenú a neprispôsobovanú okolnostiam. Život, kde  dôvera bude pilierom všetkých  vzťahov. Ešte ma čaká dlhá cesta návratu. Je asi pravdou, že ak vás raz prúd uchváti, potrebujete niečo, čoho sa môžete chytiť, niekoho, kto vám bude veriť. Je to dôležité, ale tou hybnou silou som ja sama, ja  si musím veriť a v sebe hľadať pilier pravdy a dôvery!

Bez dôvery je život prázdny. Existuje riešenie každého problému, určite nájdem aj cestu k získaniu stratenej dôvery.