Ale čo to vlastne zmizlo ? Pre laikov asi treba najprv vysvetliť, že obranný ručný granát F1 má tieto základné takticko-technické údaje: výška 88 mm, priemer 55 mm, hmotnosť 600 g (so zapaľovačom), hmotnosť trhaviny 55 g, smrtiaci polomer črepín po výbuchu 50 m a maximálny dolet črepín až 200m. V jednej debničke je 20 ks granátov, ale nie sú tam zapaľovače. Protitanková strela, zrejme bude viacerým známa pod názvom náboj do pancierovky, Pravdepodobne ide o typ RPG-7. Strela má dĺžku 950 mm, kaliber 110 mm, hmotnosť 2,2 až 3.15 kg a prebíja pancier hrubý 300 – 500 mm. Toľko základné údaje, tak ako ich nájdete  na internete. 

Granáty F-1 teda spolu vážili asi 40 kg a strely do RPG-7 asi 30 kg. Myslím si, že 70 kg baťoh  by asi jeden človek neuniesol, takže musel mať k tomu nejaké auto. Pravda, ak predpokladáme, že munícia skutočne zmizla zo skladu a nie už skôr, niekde cestou zo skladu na strelnicu a späť.  Teoreticky je nemožné,  aby sa takýto druh munície mohol stratiť. Postup pri jej používaní na strelnici je už od dávna asi takýto. Každý vojak, ktorý hádzal granát svojim podpisom potvrdil, že granát po odhodení vybuchol. Ak náhodou granát nevybuchol, potom nastúpil vojenský pyrotechnik, ktorý ho musel zneškodniť, o čom sa zasa urobil písomný zápis. Podobne je to aj so strelou do RPG. Po návrate zo strelnice sa munícia vyzdvihnutá z muničného skladu musela presne vydokladovať. Nepoužitá munícia sa vrátila a uložila do muničného skladu. Vždy pri takejto manipulácii boli najmenej tri osoby. Skladník z muničného skladu, výkonný práporčík a pomocník pri nakladaní munície. Takže teoreticky je vylúčená aj chyba v účtovaní. Hoci, čert nikdy nespí. Ostáva nám už len dobre naplánovaná krádež. A keď sa kradne munícia, musí to robiť niekto, kto jej rozumie a má k nej prístup o to viac, že vlámanie do objektu, ani do skladu nebolo zatiaľ zistené. A tu by si mal spytovať svoje svedomie každý veliteľ, ktorý za muničný sklad zodpovedal. Niekedy totiž platila pre veliteľov asi takáto poučka. Ak veliteľ nevedel, čo jeho podriadení páchajú bol zlý veliteľ,  ak to vedel, a trpel im to, tiež to bol zlý veliteľ. Tak či tak, musel zato aj primerane pykať.  

Aj v ére socialistickej armády dochádzalo k podobným udalostiam. Dokonca u jedného delostreleckého útvaru v Lešanoch pri Prahe, pár týždňov hľadali delo. Pôvodne totiž malo ísť delo na revíziu do Moldavy nad Bodvou a preto všetci verili, že je tam, no nebolo.  Útvar mal medzi tým starosti s cvičnou mobilizáciou a chýbajúce delo začali hľadať až po prepustení záloh do civilu. Pritom stratené delo nebolo ďaleko, stalo v autoparku delostreleckého oddielu v Benešove pri Prahe. Tam to brali tak, že ide o poškodené delo od iného útvaru, ktoré bolo treba po skončení cvičenia odoslať do divíznych dielni. Nakoniec boli všetci spokojní, stačilo iba viac medzi sebou komunikovať. Verím, že podobným happyendom skončí aj záhada stratenej munície z okolia Trenčína. Pekný deň praje doko.

O podobnej téme píšem na

http://doko.blog.sk/detail-preco-za-kolaps-slovenskych-ozbrojenych-sil-nikto-nepyka--.html?a=855475c22bbaa85686812e2bed9856af