Počas prvého zamestnania som si kúpila auto, pretože to bola pre mňa nutnosť. Po istom čase som v práci skončila a ostala som nezamestnanou. Uvažovala som, čo budem ďalej robiť. Po uplynutí výpovednej doby som sa šla zaevidovať na úrad práce, sociálnych vecí sa rodiny. Keďže som spĺňala podmienky, podala som si žiadosť o absolventskú prax. Po uplynutí štyroch mesiacov, som si začala hľadať prácu, aby som mala príjem.

Po absolvovaní niekoľkých pohovor, ktoré boli neúspešné či už z jednej strany alebo druhej strany som nakoniec našla zamestnávateľa, kde pracujem. Samozrejme pred nástupom, som musela absolvovať všetku tú byrokraciu na úrade práce. Ako som tak stála pri "dvestoosemdesiatychpiatych" dverách, môj zrak sa uprel na nástenku, kde som začala čítať. Medzi množstvom áštvoriek, akokeby svietil nápis: "Príspevok na dochádzku za prácou". Hlavou mi preblyslo, čo to asi môže byť? A hneď na to prišla ďalšia myšlienka, tento štát má také zákony, že na nič nikdy nemám nárok, keďže mám rodičov, ktorí sa dokážu postarať. No napriek týmto myšlienkam, moje oči čítali ďalej: "Príspevok na dochádzku za prácou ................ občanovi, ktorý bol uchádzačom .............. vedeným v evidencii ............tri mesiace, .....bol vyradený z evidencie .................... z dôvodu podľa § .....................o...... príspevok požiada písomne."

Postupne sa rad pri dverách posúval a mňa stále zamestnávala myšlienka - Príspevok na dochádzku za prácou!! Až som sa dostala ku "poslednej" tete a moje papiere boli definitívne vybavené. Keď som vychádzala z budovy úradu práce, schádzala som po schodoch dole, myšlienka na príspevok ma opäť zo zadu napadla :) Tak nič, idem sa ja len pekne spýtať. Povedala som si a otočila som sa pekne po schodíkoch hore do budovy. Prišla som na štvrté poschodie, zaklopala som a opýtala som sa. Zlatá teta ma pekne usadila na stoličku oproti mne a vysvetlila mi podmienky náležitosti potrebné k poberaniu príspevku. Samozrejme moja prvá otázka bola, či príspevok závisí od výšky príjmu.

Po úspešnom absolvovaní "miniškolenia" ohľadom príspevku na dochádzku za prácou, som sa so žiadosťou a ostatnými papiermi vydala opäť von z budovy. Po príchode domov, som rodičom oznámila, že úrad práce mi bude prispievať na benzín. Samozrejme reakcia mojich rodičov bola presne taká istá ako moja prvá. "A máš na to nárok, veď máš auto, určite sú tam nejaké výnimky, a ...." Už si ani nepamätám koľko nápadov, prečo na príspevok asi nemám nárok, mali. Keď som im to vysvetlila, ako to je, pochopili a povedali "prečo nie, keď spĺňaš podmienky, je to super, veď dnes ti nikto nedá nič zadarmo len tak..." Takže do práce sa vozím autíčkom a na benzín dostávam príspevok.


V prípade Vášho záujmu, prečítajte si podmienky, ktoré je nutné spĺňať pri požiadaní o príspevok...