Prísť a pohladiť Tatry,

zapoľovať na prázdne rovné chodníčky.

Prísť a objať miesta, kde predkovia kládli vatry,

kde cestu k snom lemujú pusté sivé pomníčky.

Vy! Vyžeňte chmáry z myslí,

neradno sa túlať podaromnici.

Choďte, aby ste ešte dnes vyšli

s radosťou, jak tľapkala Vás mamka po líci.

Vy ste zázrak, púčky jari,

Vy ste hromy fádnej pravdy.

Vďaka Vám, že bránite nás

pred útokmi svetskej bandy!

Vďaka...

Belo P. Kolenský