Púpava kvitnúca na lúke o tom vie svoje. Celý ten kolobeh jej je dokonale známy. Najskôr vyraší z hĺbky zeme, rozprestrie zelené lístky až nakoniec ukáže slnku svoju zlatistú tvár plnú malých lupienkov. Každý z nich je iní, jedineční, nenahraditeľní. Nažívajú si spolu, vyvíjajú sa spolu, ovplyvňujú sa navzájom až do toho jedného dňa D, kedy hoc i jemný závan vetra ich rozdelí. Vznesie sa od nikadiaľ a ako morský prúd ich začne unášať do končín neznámych bez toho, aby sa zaujímal o rôzne vzťahy, či spojenia medzi jednotlivými lupienkami.

A tak aj náš maličký lupienok, ktorý si takto rástol a vyvíjal sa v istom spoločenstve počul rôzne strašidelné legendy o konci, o zmene, ktorá neznamená koniec, ktorá znamená nový začiatok, ale nie tak pre všetkých.

Náš malý lupienok bol v mnohých oblastiach tak trochu svojský. Ako koniec koncov každí z jeho bratov/sestier. No predsa trochu v inom smere. Zvykol si na spoločenstvo, chcel mu venovať mnoho z toho, čo mal, chcel mu venovať seba, no nebol si istý prečo.

Jedného dňa si uvedomil, že niečo v tých legendách páchlo pravdou. A to ho takmer smrteľne desilo. Uvedomil si, že to nie je to spoločenstvo ako nejaká vec, či spolok, ktorému sa chce dať, ale sú to tie jeho elementy, časti, ktoré ho tvoria, pre ktoré sa chcel hoc i rozkrájať. A kde teda nastal problém? Čo ho tak veľmi desilo? Odpoveď je jednoduchá. Skrýva sa v nezlomnom cykle sveta.

Cesty naše i všetkých živých tvorov sa v spájajú, prelínajú a rozchádzajú v istých bodoch priestoročasu. Všetky body sa navzájom ovplyvňujú. Rastieme na základe skúseností, pohľadov druhých. Na základe ich dopadu na naše cesty.

A náš malý lupienok si to uvedomil. Že príde deň rozdelenia, odlúčenia. Možno navždy. A to ho desilo najviac. No ten samotný strach ho nútil držať to celé v sebe. Nechcel ukázať svoju slabosť, svoju závislosť na ostatných elementoch. Držal to celé v sebe, tú temnú stránku tejto veci, ktorá ho dusila a snažil sa využiť čas, ktorý mal. Nevedel koľko ho ostáva, kedy príde koniec a tak sa len snažil robiť čo zvládal v očakávaní príchodu vetra...

...a on príde...