Ani spln dnes vonku nie je, no aj tak

svieti mi drzo na vankúš. no nie je to svetlo,

čo zrovna hreje,

akurát len že mi myšlienky pretlo.

Prečo len mesiac musel stratiť čaro z čias,

keď si sa prechádzal v tme po lúke

a hľadel mu do tváre znovu a zas

a túžil si držat ho na ruke.

No potom nezvaný imperialista vrthol,

mesiac pokoril rýchlo, až sa tvoj sen v tebe trhol,

už v ňom nebola viac túžba uchopiť nekonečno v dlani,

už si totiž mohol uchopiť dáky šuter,

čo vyzeral ako práve vykopaný v bani.

Tak aj ja mu teraz hľadím do tváre,

nechcem však byť drzá, nepríjemná

ako keby sme spolu husi pásli na dvore.

Stále má tú moc alebo len má na svojej strane noc,

že hoc po nočnej more spolu s ním dostávam sen aj pre mňa....