Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Nakladám tehly, piesok, drevo, vápno do požičanej dodávky. Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Hlásia sa murári, že sú na stavbe. Porušujem všetky možné dopravné predpisy, len aby som bol včas na stavbe môjho rodinného domu. Zmocňuje sa ma panika. Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Hlásia sa omietkári, že sú na stavbe. Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Prichádzam na stavbu. Zaplatím murárom a omietkárom za to, že prišli, sľubujem, že zavolám a dohodnem nový termín. Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Dohodnutí brigádnici neprišli. Kopem jamu, staviam debnenie, kladiem izoláciu. Sám. Panika sa stupňuje. Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Z betonárky odišlo auto. Panika rastie. Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Kopem rýchlejšie. Stále sám. Času je čoraz menej. Zmocňuje sa ma panika Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Kopem rýchlejšie, staviam debnenie, kladiem izoláciu. Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Z diaľky počuť hukot motora nákladného auta a zvuk domiešavača. Panika je na vrchole. Ja telefonujem. Zvoní mi telefón. Kopem ešte rýchlejšie. Betón sa valí do debnenie, na izoláciu. Je všade. Som unavený, veľmi unavený. Kričím, plačem, nadávam. Múr padá. Na mňa. Tma. Ruky mám zviazané za chrbtom. Pomaly otváram oči. V diaľke vidím muža v bielom plášti, ktorý vľúdnym, tichým hlasom opakuje. Dom na kľúč. Dom na kľúč. Strhnem sa. Nočnú košeľu mám mokrú ako keby som sa v nej sprchoval. Trasiem sa. Bože to bol hrozný, strašný sen. Zapínam počítač. Píšem: http://www.domy-na-kluc.eu Na mojom účte si skontrolujem plnenie harmonogramu výstavby, fotografie z prác ktoré boli realizované včera a vyjadrenie môjho stavebného dozoru o kontrole kvality realizovaných výkonov. Pijem kávu. Usmievam sa. Som v pohode. Dobré rozhodnutie nechať si postaviť rodinný dom na kľúč. Lepšie ako skončiť na psychiatrii v zvieracej kazajke. ©mta3260