Máš 18 a srdce na dlani. V duši zmätok..keď sa nadýchneš , tak to tak čudne zabolí..tam hore pod ľavým rebrom..  

Máš more  možností  a more problémov ...so školou, prefláknutými profákmi, cvoknutými kamošmi, nervóznou famíliou, nepochopenou láskou..A hľadáš ten správny vzorec života..asi neplatí,že x+y sa rovná z..

Neviem , čo povedať, ako sa zachovať..Som sama v plnom dave ľudí a kričím osamelosťou. Nájdi ma , vysloboď ma. Zober si ma. Dýchnime  si do dlane a spočítajme letokruhy.. 

Možno zistíš, že mám 150 rokov a necháš ma tak. Vypratú, popísanú večným perom........, že som tvoja.

Kedy sa to mení, kedy sa láska začne brať ako samozrejmosť a nežné dotyky nás začnú obťažovať?