Začalo to absolútne nevinne. Sedeli sme ráno pri káve a ja som sa opýtala: „Milanko, môžeš dnes urobiť nákup, prosím?“ Manžel na mňa chvíľu strnulo pozeral, potom vytiahol mobil a začal niečo googliť. Minútu, dve, sedem. V jeho veľkých okuliaroch sa odrážali modré písmená a stránky, šifrované znaky. Po chvíli zdvihol hlavu a plechovým hlasom oznámil: „A_N_O. Po - páte - hodine - mohu zajet - nakoupit.“ Tu začalo moje podozrenie. Bežný pozemnšťan pri jednoduchej otázke chvíľku porozmýšľa a odpovie. Ale ufón nie. Ufóni sa predsa pri každom rozhodnutí musia poradiť s materskou loďou, hlavným mozgom, ich pôvodným zdrojom. Musia sa napojiť na matrix a ten im určí odpoveď. A môj milovaný manžel sa pripája často a poctivo. Nevynechá ani jednu voľnú chvíľu. Dokonca si nato našiel svoju kabínu. Predstiera ľudský pôvod a teda i ľudské biologické potreby. Ale ja som ho odhalila, mňa neoblafne. Oddane som mu niesla poslednú rolku toaletného papiera a on? Zas napojený!!! Šokovane som naňho civela. Vydesil sa, ufónske oči mu zamrkali a rýchlo mobil položil. A ten jeho fingovaný úsmev, keď si odo mňa bral rolku, ma straší každú noc. Život s ufónom je ohromne náročný, to mi verte. Sú to situácie, ktoré neočakávate a nemôžete byť na ne pripravení. Napríklad minule sme sa mali stretnúť na ihrisku a mal vziať aj synov. Vysvetlite mi prosím, ako môže vyslúžilý otec dvoch detí priviesť staršieho s teplákmi po mladšom, ktoré mu nesiahajú ani po kolená. A mladšieho zakopávajúceho v sandáloch o tri čísla väčších. Privinula som si deti na hruď_Úbožiatka moje, to je tak, keď máte tatínka z vesmíru. Zvyšok rodiny rodiny som zatiaľ neinformovala, potrebujem viac dôkazov. Ale podľa občasných reakcií mojej svokry (tchýne) som usúdila, že má toto podozrenie tiež, možno už od jeho narodenia. Opakovanie a často nastávajú trápne situácie, ktorých príčinu poznám iba ja. Nedávno nás navštívila teta z Moravy. Je to ten typ, ktorý rozpráva detailné príbehy z čias vlády „krále Miloslava“, ale mená mojich detí vytrvalo zamieňa s menami svojich ex-manželov. Je super, vždy prinesie voňavý košík pečiva a vínko. Tentokrát kúpila niečo narýchlo v Bille a roztrasenou rukou nám to podávala. Môj manžel v prestrojení to od nej vzal a dobrú chvíľu študoval etiketu. Potom vytiahol pripájacie zariadenie a radil sa s matrixom, či je táto tekutina vhodná pre jeho konzumáciu. Úbohá tetička ho napäto sledovala a keď jej strčil mobil pred tvár, aby si prečítala čo za sortu vína nám doniesla, úplne sa vydesila a koktala niečo o Billa akci. Zasiahla som včas – odpojila manžela od matrixu a tetu usadila do kresla s ospravedlňujúcim – Neboj, teti, on je inak moc hodný... – Raz som mala slabú chvíľku a zverila som sa so všetkým najlepšej kamarátke. Dokonca i s podozrením, že naše deti pravdepodobne nahráva a posiela matrixu ako vzorky pre skúmanie. Neraz som pristihla, ako pri nich sedí v pokojíku, predstiera, že stavia lego, ale v jednej ruke drží ten prenosný aparát. Syn ho prosí „Tatí, postav mi vežu.“ Ale on sa len neprítomne usmieva, jednou rukou mechanicky hladí syna po vlasoch a druhou ťuká na displej. A viete čo nato kámoška? Má to vraj doma tiež!!! Stiahli sme fľašu vínka a do rána si plakali v náručí. Na druhej strane, má to aj svoje výhody, to nepoperiam. Jedine zástupca mimozemskej civilizácie dokáže vyrátať presnú deliacu čiaru pre naše mäsové a mliečne výrobky v chladničke. Jedine ufón po detailom študovaní návodu môže napiecť tie najlahodnejšie buchty na svete, na ktoré sa nechytá ani babička. Alebo keď sme šli na výlet a zablúdili v lese, pripojil sa a jeho vesmírna loď nás na diaľku bezpečne navigovala domov. Hmmm, keď tak nad tým premýšľam, asi to predsa len nechám tak a nebudem to zverejňovať. Ľudia žijú aj s horšími vecami, no nie? A úprimne, večer, keď naši polo-ufónci zaspia a my zhasneme svetlo, je mi to zrazu všetko jedno. Neviem síce, kto sa skrýva v prevlečení môjho manžela, ale viem, že má ten najnežnejší dotyk v celej galaxii.