Cez prázdniny som si začal len tak z náhody písavať s takým tým obdivuhodným človekom. Poznáte to. Výnimočne sympatický, enormne inteligentný, nečakane úspešný a obdivuhodne single. Občas "neslušné" vetičky v prípade obojstrannej neovládateľnej pudovosti, ale inak bežné a niekedy intelektuálne rozhovory. Tak neoficiálne sme sa dohodli, že keď prídem do Bratislavy, stretneme sa. Trval na tom, aby to nebolo rande, pretože nehľadá vzťah. Chce ma spoznať ako kamaráta a môže sa stať, že by z toho bolo aj viac.

Medzitým sa mi ozval Marek. The one and the only. Bývalý, terajší, bývalý, terajší...
Povedal mi, že keď odídem do Bratislavy, budem mať veľa príležitostí nájsť si niekoho a už sa k nemu nevrátim. Že cíti, že o mňa príde a že chce zabojovať. Napokon to skončilo pri tom, že mi sľúbil, že už nebude piť, že už nebude fajčiť a že už nebude fajčiť trávu.
"Neverím ti, " hovoril som.
"Nechcem o teba prísť a spravím čokoľvek, " presviedčal ma on.
Tak som si povedal "what the heck" a rozhodol som sa skúsiť to s ním. Veď keď to nepôjde, poviem znovu zbohom a hor sa do nového života...

Do Mesta som prišiel o 6 dní skôr, ako sa mi začínala škola. Prišiel som s Marekom. Tých 6 dní sme bývali u jeho sestry, ktorá mala voľný byt, keďže šla so známymi do Ríma. (Doslova) Náplň každého dňa bola: Hádka - Pokoj - Sex. Tie pomlčky to bola láska. Naša láska, ktorá sa zrodila pred rokom a pol a za ten čas, ktorý sme väčšinou ani netrávili spolu, akosi podozrivo vydržala. Miestami som ho mal chuť zabiť, no po zbytok dní som bol rád, že ho mám. Cítil som, že keď mi tu bude ťažko, mám oporu. Dokonca sme sa začali rozprávať o tom, že by sa sem presťahoval.

Počas toho som sa bol ubytovať na internáte, kde som dostal maximálne rozbitú izbu so všade prítomnými švábmi. Ako vystrihnuté z hororu. Úplne vážne bez zveličovania. Vtedy mi zavolal Nosorožec, že ako sa mám. Povedal som mu o izbe (zatvorený v spálni Marekovej sestry) a on ma zavolal von. Nepovedal som mu, že nie som na intráku a vykrútil som sa zo stretnutia. Chcel som mu až osobne povedať, že som zadaný. Proste mi prišlo nevhodné vypľuť to na niekoho cez SMS alebo telefonát.

Marek po týždni odišiel, ja som bol rád, že sa to medzi nami akosi čarovne urovnalo a čoskoro som sa teda stretol so "zvieraťom" :) (To nie je urážka, môže za to jeho prezývka) Bol očarujúci. Rovnako ako vždy, keď ho stretnem. Asi v polovici stretnutia mi zavolal Marek, chvíľu sme sa rozprávali a potom som konečne nejako dokázal ukončiť telefonát, čo trval príliš dlho.
- Kto ti volal? - spýtal sa Nosorožec.
- Mmmmmmmm, budeš sa hnevať.
- Čo ti volal frajer? - povedal so smiechom.
- Hej, - odpovedal som s úprimnou ľútosťou a v hlase.
A odvtedy sa ku mne začal správať chladne. Parkrát mi ešte vyčítal, že som ho nechal strápniť sa. Že šiel na rande, keď to rande nebolo. A ja viem, že som spravil chybu. Ešte stále si to vyčítam....

Medzi mnou a Marekom to šlo ako doteraz. Akurát sme sa trošku viac hádali. A potom sme sa hádali viac ako milovali. A potom sme sa prestali milovať a len občas obcovať. A potom len honiť dva stoporené penisy.

Po dvoch týždňoch som sa v Nosorožcovom ICQ dostal späť do Visible Listu. Povedal niečo v tom zmysle, že mi odpúšťa, ale že nezabudne. Veď viete, forgive but not forget. A ja mu to nezazlievam. Celkovo sa ten "nevinný" incident akosi utriasol a my sme sa spontánne dohodli na stretku.

Bol štvrtok, tma a on prišiel na dva langoše. Sedeli sme v jednom podniku v Mlynskej doline, on papal(heh, ale vadí mu, keď niekto používa detské výrazy), ja som popíjal kofolu a rozprávali sme sa o čomkoľvek, čo nás napadlo. Potom som ho zavolal na svoju čerstvo vyprázdnenú izbu (to už nie tá so švábmi. Toto je tretia, zatiaľ najlepšia).

Jeho jazyk chutil úžasne. Sladko a nedostupne. Ako zakázané ovocie. Mal som jasno. Mareka nepodvediem. Ale bozkávať sa s Nosorožcom budem. Je úžasný, je tu a chce to isté. Ale tak postupne sme zachádzali ďalej. Objatia, nesmelé dotyky pod tričkom a potom náznaky dotykov tam dolu. Ale (takmer vždy) cez rifle. Aj keď som po tom neskonale túžil, nechcel som to. Nie tu, nie teraz, nie takto.

Marek prišiel na druhý deň, aby tu strávil víkend. Jeho sestra mala byť preč, ale plán sa zmenil a tak nám zaplatila ubytovanie v hoteli. Keď sme však prišli na izbu a Marek si sadol do koženého kresla, ozval sa mi Nosorožec. Marek mi posledný mesiac každý deň vyčítal, že sa stretávam s gaymi. Chcel, aby som sa stretával s kýmkoľvek iným, len nie s homosexuálmi. Vraj si hľadám niekoho iného. Situácia sa ale tak vyhrotila, že keď mi to v tom momente zopakoval, začal mať pravdu. Začali sme sa hádať a on povedal, že buď gayi alebo on. Povedal som, že tak teda bude medzi nami koniec. A on povedal, že "tak dobre." Nosorožcovi som napísal SMS, či môžem u neho prespať, ak bude treba. Marek potom zrazu zmenil prístup a povedal mi, aby sme sa šli navečerať a porozprávať sa o všetkom. Napokon som teda súhlasil a Nosorožcovi som potichu z kúpeľne zavolal, že mu to potom vysvetlím, ale dnes neprídem.

Víkend sa začal uberať celkom dobrým smerom, ale v nedeľu prišiel zlom. Marek mi povedal, že nie som normálny, že dúfal, že konečne dospejem a že on chce niekoho, s kým bude chodiť na pivo a raz za mesiac sa ožerie. A že som bol vážne naivný, ak som si myslel, že sa už do smrti nedotkne alkoholu. Že som bol naivný, ak som tomu sľubu veril.
- Nechápem, ako som ti znova mohol tak hlúpo naletieť, - povedal som sediac vonku na terase na káve.
Marek sa zdvihol a vzal veci. Povedal, že odchádza, tak som okamžite odišiel aj ja. Každý iným smerom...

O pár hodín neskôr, keď už bol späť doma, zavolal mi, že to nemyslel vážne. Že bol len veľmi nahnevaný. A že ma nechce stratiť a spraví čokoľvek. Ale ja som to už nechal tak. Vypočul som si a zložil som.

V pondelok som bol strašne znudený na prednáške, ktorá mala trvať do šiestej večer, tak som sa na to vykašľal a odišiel som. S Nosorožcom sme sa potom dohodli, že sa stretneme. Stretli sme sa. Prešli sme sa cez Petržalku, stihol som mu povedať, že som sa do neho zamiloval a on mi stihol povedať, že on nie.

V Tescu sme nakúpili nejaké veci na šalát, ktorý chcel spraviť a cestou k nemu som sa dozvedel, že mám prespať. Keby som vedel, že to je v pláne, vzal by som si veci do školy, ale, žiaľ, netušil som. Tak som povedal, že dobre, ale vstať som musel 5:10, aby som stihol prísť po veci a potom rýchlo do školy na siedmu.

Šalát bol skvelý. Rozhovor bol skvelý. Potom sme si šli ľahnúť. A spať. Nečakané? Pre mňa bolo. Bol som v tom, že bude sex. Bol som vyrovnaný s tým, že napriek tak trochu "otvorenému" vzťahu s Marekom sa vyspím s Nosorožcom. Tak som mu povedal, že som čakal sex a on bol prekvapený. To ma dorazilo.
- Nechcem to, čo je zatiaľ medzi nami, kaziť sexom, - tvrdil.
- Máš pravdu, - otočil som sa a uložil na spánok.
- Ty si urazený!
- Nie, - s úsmevom som odvetil.
- Ty si sa urazil.
- Nie, len som proste čakal sex. Poďme už spať.
- Vieš, už som zažil niečo podobné. A ako som sa s chalanom vyspal, stratil som záujem.
- Rozumiem.... - mal pravdu. Nebolo by to vhodné. Bolo by to zbytočné. Nebezpečné. Pritúlil som sa k nemu a znova ho pobozkal.
- Ale neodstrčil by som ťa, ak by si sa veľmi posnažil, - povedal po chvíli.

A ja som sa posnažil. Veľmi.

Vo štvrtok som bol totálne vyšťavený po "výkone" na telesnej a smutný z Nosorožca, ktorý mi povedal, že má pocit, že ho do niečoho tlačím. Že vzťah teraz nechce, lebo potrebuje žiť pre seba. Že sa so mnou rád stretne, ale necíti potrebu so mnou tráviť všetok svoj čas. Že môžme aj sexovať. A že niekedy medzi nami môže byť aj niečo viac, ale práve teraz nie. Že som pre neho mladý a že k všetkému je tam ešte stále to naše prvé "rande".
"He was shot dead."

Zo sekundy na sekundu som sa rozhodol ísť von s jedným týpkom z chatu. Bolo to celkom fajn. Spravil som kopec dobrých fotiek, ale ja som ho priťahoval viac ako on mňa. Čo mi napokon už začalo vadiť. Nerád sklamávam ľudí. Viem, aké to bolí.

Rozlúčili sme sa pred plavárňou, z ktorej mal vyjsť Nosorožec, s ktorým sme sa tesne pred tým dohodli, že dáme stretnutie. Samozrejme, zasa to bolo inak, ako som tušil, že bude. Šli sme k nemu, ale čoskoro sme sa presunuli na intrák, aby som sa zbalil a vzal veci k nemu. Prišli sme ale k záveru, že lepšie bude, ak ostane spať tu. Spolubývajúci sú preč a nebudeme musieť vstávať tak šialene skoro. Počúvali sme hudbu, rozprávali sme sa, robili si zo seba srandu. Ako vždy.

Napokon sme obaja chvíľku plakali v tme. Nevedel, že viem, že plače a nevedel, že plačem tiež. Pobrali sme sa spať čosi po druhej ráno. Keď nás o cca tri hodiny zobudil budík, nasledoval druhý budíček. Sex. Nečakaný a skvelý.

Potom som zo školy odišiel skôr o pár hodín a prišiel som za Marekom. A náš vzťah sa posunul k poslednému levelu rozpadu.

Toho, kto ma ľúbi, neľúbim a ten, ktorého chcem, nechce mňa. Som sám, zlomený a oporu mám len v sebe.