Jeden z možných scenárov: dve voňavky Hugo Boss, cigán-priekupník, peniaze a obeť. To nie je séria záberov z britského filmu Snatch (Podfuck), ale slovenská realita. Mnohí tieto situácie poznáme, no mnohí ešte stále nevieme, čo robiť. 

Najprv ma oslovil „kámo“, kráčal so mnou na zastávku a furt omieľal: „...darček frajerke...značkové Hugo Boss za 3000 sk... len teraz som to ujexxl v nákupnom centre...potrebujem na cestu do Košíc... Väčšinou hovorím: „Nie, ďakujem... nepotrebujem voňavky...ja na také veci nemíňam... nemám peniaze...“ Teraz som však niekde spravil chybu.

Kým prejdem k tej užitočnej časti, ešte na svoju obhajobu poviem, že bol medzi nami rozdiel asi 25 kg, a že keď vám niekto o toľko mohutnejší hustí do hlavy, nie je vám všetko jedno. Poviete si, veď žijeme v právnom štáte: Ha – ha –ha- to vám zas povedia na vašu sťažnosť na polícii. Alebo sa môžete naťahovať o nejaký priestupok, no to by ste museli najprv zistiť ako sa dotyčný volá... Kvôli tomu že vás udrel s vami nikto nebude rekonštruovať jeho tvár za účelom identifikácie a ani STV neuverejní jeho fotku... Vedomý si týchto  možností, ale aj vďaka mojej nepripravenosti, som kúpil voňavky pochybnej kvality za 600 sk (rok 2008). Nakoniec som dal prednosť „výhodnej kúpe“ pred nekonečným dobiedzaním... 

Rada ako sa zachovať

Ja som povedal asi všetko, čo podobným obchodníkom hovorím aj inokedy, až na jednu vec: nepovedal som, že nemám peniaze. Áno, naozaj si myslím, že stáť si za touto vetou je najúčinnejšie. Budú sa občas pokúšať, aby ste to dokázali, no vy len tvrďte, že nemáte, a že nič nebudete ukazovať. Myslím, že v ríši slov pre nich nič odradzujúcejšie neexistuje. Ak vedia, že niečo máte, budú sa veľmi snažiť...

Ďalšie typy priamych predajcov

Nevyžiadané telefonáty

Môj strýko odporúča stlačiť „to čarovné tlačidlo“ na ukončenie hovoru. Som za, avšak títo ľudia z callcentra sú vyškolení na to, aby Vás spracovali. Vybudujú si k vám akýsi „vzťah dôvery“ a vám bude dokonca ľúto zložiť! Je to súboj amatéra a profesionála. Oni o vás vedia dosť (číslo, vek, adresa, príjmová skupina...), vy o nich nič. Zložiť, či vynadať nie je v tomto prípade neslušné, ale priam spravodlivé. Niekto vás oberá o čas a využíva vašu slabosť aby zarobil, tak prečo byť slušný? 

Elegantné dievčiny z obchodného centra

To isté platí aj pre elegantne oblečené mladé dievčatá v obchodných centrách, ktoré ponúkajú exkluzívne sady voňaviek a kozmetiky. Veta: "Ja tu ani nemám peniaze" je základom vášho úspechu, ako s nimi vybabrať bez toho, aby ste ich rovno poslali niekam do ... Alebo proste choďte ďalej. Nikto nemá právo oberať vás o čas a nervy.

NOTA BENE

Predajcovia časopisu Nota bene, teda bezdomovci, sú väčšinou celkom slušný. Pozdravia a ponúknu časopis približne týmito slovami: "Dobrý deň. Nech sa páči." Nepokúšajú sa Vás zastaviť nejakou účelovou otázkou a zdá sa, že nemajú ani školenie ako z ľudí vyžmýkať, čo najviac peňazí. Ja osobne som si časopis už niekoľkokrát kúpil, inak len odzdravím. Samozrejme, aj tu sa nájdu experti, ktorí využívajú časopis len na to, aby ste sa pristavili a prejavili súcit nejakými drobnými. Chodia stále s tým istým časopisom, ktorý nikdy nepustia z ruky. Takých je však pomerne málo.

Podomový predaj

Od ostatných typov sa líši najmä tým, že vzťah dôvery je oveľa silnejší. Veď ste ho pustili do vlastného bytu! Silnejší vzťah je aj ťažšie prelomiť, t. j. odmietnuť ponuku. Veď už u vás strávil toľko času, chudáčik... Ak ste sa nechali oblbnúť, dodatočne si pozrite zákon č. 108/2000 Z. z o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, možno nájdete spôsob ako z kúpy vycúvať (odstúpiť). Našťastie, tento typ predaja už pomaly vymiera.

ZÁVER

Ak sa vám zdá, že o týchto predajcoch píšem prehnane, zrejme ste len mali šťastie a nikdy ste si od nich nekúpili vec, ktorú ste nepotrebovali, alebo máte úžasnú schopnosť presvedčiť samého seba o tom, že ste dobre nakúpili, prípadne patríte medzi malé percento ľudí úplne odolných voči týmto obchodným praktikám. Veľa z vás si ale určite užilo ten pocit zneužitia a vlastnej blbosti, keď v rukách držíte dve napodobeniny značkových opaskov a neviete, z čoho vykryjete rozpočet na ďalší týždeň...

Je jednoducho fakt, že títo predajcovia zneužívajú obyčajnú ľudskú slušnosť na vytvorenie „vzťahu dôvery“ (nazývajú to aj „spojenie“), ktorý je z ich strany motivovaný jediným – dostať z vás peniaze. Uberajú z vášho času bez ohľadu na to, či danú službu potrebujete alebo nie. Mnoho týchto predajcov verí tomu, že vám ponúkajú super produkt, že môžete byť vlastne radi, že si vás vybrali, v podstate vám robia službu... Myslím, že nie som sám, kto má pri rozhovore s týmito ľuďmi iba nepríjemný pocit strateného času, cíti sa obťažovaný a uväznený v akomsi „vzťahu dôvery“, z ktorého sa snaží čo najrýchlejšie vykľučkovať...

Je zaujímavé, že ako najčestnejší z týchto predajcov mi vychádzajú bezdomovci. Pravdepodobne je to tým, že ich ponuka je jasná, neoberajú ma o čas a nepokúšajú sa ma spracovať „správne cielenými“ otázkami. 

Na záver prinášame agresívne obchodné praktiky, s ktorými sa môžete u predajcov stretnúť, a ktoré sú vymenované v zákone č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa. Ak sa s nimi stretnete, nezabudnite napísať na Slovenskú obchodnú inšpekciu:

1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva.

2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv.

5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované výrobky.

6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za výrobky dodané predávajúcim alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento výrobok je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu.

7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi výrobok alebo službu, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie predávajúceho.

8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti

a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech,

b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť, alebo si spôsobí náklady.