Desať rokov som chodil do zahraničia, a dalo sa povedať, že som jazdil tak veľa kilometrov, ako vodiči z povolania. Prešiel som za volantom skoro celú Európu, a tak mám možnosť porovnávať dianie na cestách u nás, a v zahraničí. A priznám sa, počet nehôd a mŕtvych, či ťažko zranených možno klesol, ale vytratila sa aj radosť z jazdenia. Nikdy som nepatril medzi bláznov za volantom, napokon viem veľmi dobre, že rýchlejšia jazda ešte neznamená rýchlejší príchod do cieľa cesty. Mám odskúšané, že i pri jazdení podľa predpisov sa dá jazdiť načas, a hlavne bezpečne. Teda, aspoň do konca minulého roka to platilo určite.
Ako vošla do platnosti novela o premávke na pozemných komunikáciách, akosi sa stalo pravidlom, že musím vyraziť o hodinu skôr, alebo prídem neskoro. Pritom povolená rýchlosť neklesla /nerátam obce/, a áut zase tak veľmi nepribudlo. Kde je teda pes zakopaný ? Nuž, úprimne povedané, asi v nelogickom systéme výkonu dohľadu nad bezpečnosťou cestnej premávky. To, že sú radary skryté v civilných autách, alebo za stromami, či v niektorých záhradách pri domoch, mi nejako nevadí. Prekáža mi však, že ak idem na dlhšiu cestu, stalo sa pravidlom, že ma zastavia niekedy aj tri-štyrikrát za deň, pričom sa jedná len o cestnú kontrolu, ktorá spočíva v nazretí do dokladov, zamyslenom obídení auta ... a koniec. Alebo kontrole trojuholníka, lekárničky, či reflexnej vesty. A niekedy vyslovene vidieť, ako sa hľadá dôvod na vyrúbenie pokuty, nič viac. A to už nepokladám za pomoc občanovi, ale skôr jeho šikanovanie. Iste, aj v iných krajinách som sa stretol s hromadnou kontrolou diaľničných známok. Nestretol som sa však s tým, že by vás niekto len tak zastavoval. Ak vás v zahraničí zastavia, buď ste urobili priestupok, a zaplatíte, alebo došlo k mimoriadnej udalosti, a chcú vám pomôcť a varovať vás. Ináč nikoho nezaujímate.

Osobitnou kategóriou vymáhania pokút je hrozba odobratia oprávnenia, ak nemáte na zaplatenie sankcie. Predovšetkým by som na začiatok našim poslancom a vládnym činiteľom doporučil, aby sa skôr zaoberali, ako budú sankcionovať vlastné prešľapy proti zákonu - je smiešne, ak poslanec otrčí preukaz a odfrčí preč. Vlastníctvo vodičského oprávnenia sa ťažko dá chápať ako forma zadržaného majetku - je to doklad o nadobudnutom vzdelaní, respektíve spôsobilosti vykonávať určitú činnosť. Zároveň je to aj doklad, potrebný v nejednom zamestnaní. Jeho odobratie môže postaviť človeka do neriešiteľnej situácie, pretože na zaplatenie pokuty nemá /možno z objektívnych dôvodov/, výplata môže uspokojovať len jeho potreby, a nakoniec sa ocitne na ulici, lebo nemôže vykonávať svoju prácu. Niekto namietne, nech si požičia, ale to je húposť - bežným spôsobom príjmu je zamestnanie, nie lotéria, či bude niekto ochotný pomôcť, alebo nie. A paradoxne, ten, čo na zaplatenie pokuty má, vytvára zákony, na základe ktorých sú sankcie udeľované, je z ich pôsobnosti vyňatý. Tak sa zákony tvoria dobre.
A tak výsledkom "dobrej" novely je postihovanie chudákov. Bohatí totiž ignorujú všetko a všetkých. Môžu si to dovoliť, lebo ich zákonom je - peňaženka. Výsledkom je, že chudák príde o vodičák, lebo nemá na zaplatenie pokuty za to, že si nenasadil pri dopravnej kontrole a vystúpení z vozidla /nariadenom policajtom/ reflexnú vestu, naopak gauner, čo sa ženie pod vplyvom alkoholu stodvadsiatkou po meste, zaplatí a jazdí ďalej.

Ďalšou zábavnou vecou sú naše súdy. To, že sa súdy s Majským a jeho kumpánmi ťahajú, nie je nič neočakávané. Majský je hrozbou pre všetky politické garnitúry, napokon, nikdy sa netajil, že sponzoroval všetko a všetkých dookola. A určite by neváhal vyprať špinavé prádlo. Doslova trápne však pôsobí, ak chudák za krádež pár kukuríc dostane dva roky väzenia nepodmienečne, a "celebrita" dostane za zabitie človeka na ceste niekoľkomesačnú podmienku.

V roku 1989 som do ulíc nešiel. Bol som sopliak tesne pred dvadsiatkou, Havel mi nehovoril nič /a dodnes nehovorí/, a nepatril som medzi ľudí, ktorí by najprv konali, hoci spontánne, a potom mysleli. V roku 1992 som nezakrýval, že s rozdelením nesúhlasím, a vedel som odôvodniť, prečo. Štát by sa nemal zakladať z vôle elity, lebo tá potom ignoruje všetko, vrátane vlastných zákonov. A hoci som v kútiku duše dúfal, že to bude inak, moja obava sa potvrdila. Najväčšie špinavosti robia politici, a mnohí z nich sa otvorene smejú národu do očí. Silne pochybujem, že politici ako Slota, Mečiar, Dzurinda či Fico by mohli vládnuť v inej krajine, dokonca niekoľko volebných období. V normálnej krajine by niektorí už dávno mali problémy so zákonom, a iní by určite nerobili politiku, napríklad Csáky. Žiaľ, na Slovensku je možné všetko.

Čo ďalej ? Neviem - ľudia, ktorých by som skôr mohol nazvať banditami, si tento štát omotali okolo prstu. Klasickou ukážkou absolútnej ignorácie zákona sú naše zimné strediská - možno 90% novostavieb sa stavalo načierno, na cudzom pozemku a len tak - za peniaze, ktorých pôvod nikto nezistí, lebo zákon neprejde, a z vôle mocných. A chytá ma nemý úžas, keď sa náhodou dozviem, že hotel, čo je celoročne zavretý, je podľa daňového priznania - v zisku.

Spravodlivosť a vymožiteľnosť práva ? Len v prípade, ak sa presťahujete do iného štátu....na Slovensku je zatiaľ v nedohľadne. Škoda...budúcnosť mohla byť lepšia.