Kľačím na konci zeme,
a slzami kropím dážď.
Dotykmi kresliť smieme,
a svet zahalil nočný plášť.

Podanie rúk, čo inak znie,
heslá, ktoré možno poznáme.
Bozk, čo ostal ležať v tme,
a v ňom skryté niečo neznáme.

Tvoje nežné pery,
na rozlúčku sťali tmu.
Kapitola z mojej viery,
pustila ťa v srdci dnu.

Okamih, čo odznel v čase,
ostala len spomienka.
Tvoj obraz v plnej kráse,
klíči ďalšia zámienka.

Spáľ prosím temno času,
príď zas k môjmu ja.
Prines duši mojej spásu,
horme spolu obaja.