Ľúbim Ťa...jedno z najkrajších slovných spojení na tomto svete, samozrejme pokiaľ to tak cítime...
No mám pocit, že niekedy vravíme "Ľúbim Ťa" len tak do vetra, ani nevieme prečo, len aby sme tomu druhému niečo dokázali...aby sme v ňom utvrdili nejaký druh pocitu, že sme s ním a baví nás to s ním.
Je to krásny pocit mať niekoho a vedieť, že ho ľúbime...a samozrejme dať mu to aj najavo, tak krásne a jemne, že aj tomu koho ľúbime bude jasné, že to tak je...a to všetko sa dá niekedy aj bez slov...
Vraví sa, že "Ľúbim Ťa" povieme dva krát v živote...raz keď sa zmýlime a pustíme to len tak do vetra a raz, keď to naozaj myslíme vážne a cítime to tak...
Keď sa tak teraz nad tým zamyslím, mám nárok povedať "Ľúbim Ťa" ešte raz...ale nejako mi to nesedí, veď ja som to myslel naozaj vážne, veď ja som to tak cítil a vychutnával som si krásu toho pocitu...a teraz to mám len tak "pustiť do vetra?"...

Chcem znova ľúbiť...a myslieť to naozaj vážne...