V predchádzajúcom blogu som písal o minerálnom prameni Fiľov, ktorý patrí do katastra obce Bajerov kde uvádzam, že v tesnej blízkosti tohto prameňa sa nachádza pamätník vojakom, ktorí zahynuli počas výcviku pri páde vojenského lietadla. Tento pamätník sa nachádza v katastri obce Brežany, predtým Bujakov. Na mieste tohto nešťastia je dnes, skromná pamätná kamenná doska, ohradená nízkym kovovým plôtikom. Na pamätníku je vyrytý kresťanský kríž, čierna ruža, dátum 12.8.1958 a mená obetí, ktoré tam pri páde lietadla zahynuli. Npor. Šebesta J. čet. Tichý J. des. Puškár M. Viď foto na https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Monument_to_airmen_in_Bre%C5%BEany Prečo píšem práve o tomto pamätníku ? Najmä preto, že na internete je o ňom veľmi málo údajov a potom preto, že okolností a príčiny tejto havárie boli dlhú dobu utajované. Dnes sa už, ale dá urobiť stručný opis toho, čo sa asi tam 12.8.1958 stalo. Všeobecná politická situácia na Šariši, bola v roku 1958 veľmi zložitá. Bolo práve 10 rokov, od prevzatia moci komunistami v Československu, ale na východe Slovenska, boli stále veľké problémy s núteným združstevňovaním poľnohospodárskej pôdy súkromných roľníkov, a tak nie div, že sa vo viacerých dedinách prejavili nepokoje. Preto existujú indície, ktoré tvrdia, že vtedajšia politická moc, vraj chystala proti rebelujúcim roľníkom, nasadiť aj vojakov ČSĽA. Tí mali výcvikový poľný tábor v lesoch, na styku chotárov obcí Brežany, Bajerov, Ondrašovce a Žipov. Práve tam smerovalo aj vojenské ľahké prieskumné lietadlo K 60, ktoré vzlietlo okolo obeda 12.8.1958 z letiska Prešov – Nižná Šebastová. Pilotoval ho nadporučík Jaromír Šebesta pôvodom z Prahy a posádku tvorili vojaci základnej čatár Jiří Tichý z Mošnova a desiatnik Michal Puškár z Benkoviec. Pilot lietadla po splnení stanovených úloh, sa asi pred 13.00 hod. ešte 3 krát otočil nad vojenským táborom, zrejme na rozlúčku, pritom posádka zhodila 3 vojenské dymovnice, ktoré podľa všetkého zadymili nielen okolie, ale aj samotné vnútro kabíny, a keďže lietadlo bolo nízko nad povrchom lesa, pilot podľa všetkého, stratil orientáciu a narazil do stromov, pričom zahynuli všetci traja vojaci. Zaujímavé je, že na mieste nešťastia nehorelo a vo veľmi krátkom čase, tam pribehli vojaci z blízkeho vojenského tábora, no členom posádky už nevedeli pomôcť. Tí zomreli na palube lietadla. Miesto havárie, krátko po udalosti vraj dlho pripomínal len drevený kríž. Neskoršie sa na udalosť takmer zabudlo, až po roku 1990 sa miestni občania, v spolupráci s vojenskou vrtuľníkovou základňou v Prešove a leteckými nadšencami, pričinili o vybudovanie skromného pamätníka, ktorý je teraz navštevovaným miestom, pri rôznych kultúrnych a spoločenských akciách a udalostiach. Na záver treba pripomenúť, že význam podujatí, ktoré sa tam organizujú, nie je iba úzko lokálny, ale má širší dosah. Totiž, podľa údajov z Wikipédie, len v roku 1958 v bývalej ČSĽA, pri leteckých haváriách vojenských lietadiel, zahynulo 21 členov ich posádok. Celkom od roku 1948 do konca roku 1992, zahynulo najmenej 669 členov posádok vojenských lietadiel. https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_leteck%C3%BDch_nehod_vojensk%C3%BDch_stroj%C5%AF_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_republiky Iste je to, podľa mňa, mnoho ľudských obetí, o ktorých sa práve kvôli utajeniu v minulom režime, verejnosť takmer vôbec nemala dozvedieť. Dnes už o mnohých obetiach vieme, ale keďže, nie všetci vojaci, ktorí zahynuli v čase mieru, pri plnení služobných povinnosti v ČSĽA majú svoj vlastný pamätník, treba si tieto obete pripomínať pri každom verejne prístupnom pamätníku. Svetu mier a pokoj praje doko.