Čaute ľudkovia!!!

Práve som sa vrátila už definitívne z prázdnin, kde bolo aj super aj nie tak uplne super aj supernuda, ale o tom potom...

Moja prvá cesta viedla do ulíc Ríma, kde sme spolu s mojou mamou spoznávali históriu-pozerali múzeá, staré kostoly, námestia a fontány. Nebolo to vôbec zlé, aspoň som si zlepšila taliančinu, jediné, čo mi mohlo vadiť bolo to, že sme sa kúpali iba jeden deň z našich piatich. Ale zato som videla Vatikán a Sixtínsku kaplnku, Námestie a baziliku San Pietro, Anjelský hrad, Campidoglio, Piazza Navonna, Panteón, Piazza del Popolo, Trinita dei monti, Piazza di Spagna (z ktorej sme mimochodom boli dosť sklamaní, neboli tam žiadne oleandre), Fontánu di trevi, Palazzo Barberini, Villu Borghese, Koloseum, Forum Romanum, Palatino atd. Viem že tým, ktorí v Ríme neboli, alebo sa ním nezaoberajú, alebo nečítali Anjelov a démonov, to moc nepovie, ale zasvätení mi dajú za pravdu, že sme toho za štyri dni zvládli až až. Vracali sme sa každý deň s vyplazenými jazykmi a poslepiačky. Ale bolo fakt super a som rada že som tam bola. Rím je krásne mesto. Len vlastne ešte jedna poznámočka-boli sme hrozne sklamaní aj z Tiberu- je to asi tretina Dunaja.

Po zastávke v Bratislave sme sa vybrali do Rajeckých Teplíc. Strávila som tam tri týždne a priznám sa, že som sa skoro zbláznila od nudy. V Tepliciach totiž nič neni-škaredé kúpele, jeden obchod, mestský úrad, lekáreň a kostol. Celú Malú Fatru aj okolie mám už trikrát prejdenú, a tak som sa tam kvasila a priberala. Ku koncu nám už ani nevyšlo počasie.

A moja tretia cesta viedla už po tretí krát pod tatranské končiare. Osobne nemám vzťah k horám, resp. k ihličnatým lesom. Listnaté milujem milujem ale ihličnaté skutočne nie. A niežeby som bola proti pohybu, ale túry fakt nemám rada. Zdá sa mi to byť zbytočné a u mňa k tomu aj bez motivácie, keďže ma ich ciele až tak neuchvacujú. No ale našťastie sme všetci takí salámoví turisti, takže tých pár túričiek a la Zámkovského chata a Popradské pleso sa dalo režiť a vyššie sme nešli (resp. dlhšie).

No a spod Tatier som sa vrátila do našej slovenskej pýchy, hlavného mesta Bratislavy, ktoré je zhodou okolností aj mojím domovom, takže ma tu môžete stretnúť na uliciach v čiernobielych alebo oranžových šatách, ako sa kochám mestským životom. Mimochodom, tie čiernobiele som si kúpila v Taliansku a sú krásne a fajnové-čistá bavlnka:-)

A ozaj, bola som na filme Pán a pani Smithovci. Dve hviezdičky z piatich. Nemám rada americký humor, ale zbožňujem Brada Pitta (samozrejme, odkedy som videla Klub Bitkárov a Sedem...). Inak, teraz by si mal Brad Pitt zahrať s Cate Blanchett pod režisérskou taktovkou Davida Finchera (Sedem, Klub bitkárov, Votrelec 3...dva z nich patria medzi mojich 5 najobľúbenejších a Sedem je moj obľúbený film...) vo filme Benjamin Button o päťdesiatnikovi, ktorý začne mladnúť. Obaja by tam mali mať hlavné postavy a filmovú podobu by mal film nadobudnúť na jeseň budúceho roka.

To je odo mňa zatiaľ všetko, napíšem zvova, keď sa niečo zaujímavé prihodí:-)

Papa Chrumka-Marína