Koľko ich človek za jeden krátko-dlhý život stačí mať? Načo ich máme? Aby sme neboli zraniteľní? Aby sme boli zaujímavejší? Aby sme niekomu veľmi neublížili? Najčastejšie nevera býva našim tajomstvom.  Alebo si len my myslíme, že je to naše tajomstvo? Odcudzenie veci, o ktorej si človek myslí, že nikomu chýbať nebude, je pre nás ukrytým tajomstvom, ktorý nám dáva spávať, alebo nás žerie, robí nás plachými? Alebo nás ochudobňuje o pocit dobra v samého seba? Je ublíženie na zdraví, ktoré sa stalo dávno, v našej domácnosti , len s jedným svedkom, pre nás vraj najmilším, mojím tajomstvom, ktoré musím udržať, alebo by bolo lepšie, to tajomstvo vyzradiť a tak dosiahnuť pokoj v duši? Je dobré skrývať šťastie vo výhre? Čo z takého šťastia, ktoré chcem udržať ako tajomstvo? Nezabiješ! Taký  je najvyšší zo zákonov desatora. Koľko ľudí si toto tajomstvo vezme a vzalo na druhý svet? Koľko ľudí sa v posledných hodinách svojho pozemského života snaží odľahčiť svojmu svedomiu a vyznávajú sa z hriechu, dávno premlčaného?  Snažia sa utíšiť to tajomstvo, že robia dobré skutky práve tým, ktorých rodine  najviac ublížili? Boja sa trestu.  A ich šťastný život na tejto zemi skončil, lebo budú za sebou vidieť tieň vyzradenia. Je treba zachovať potrat, ako škvrnu na duši, našu najväčšiu slabosť, ako tajomstvo, alebo ho verejne priznať a znášať opovrhnutie tých, ktorí by majetok za ten plod dali? Je teda dobré mať tajomstvá? Je šťastná voľba podviesť partnera, pre okamih väčšej vášne a potom sa vrátiť do náručia partnera a byť presvedčený, že to tajomstvo, ktoré voči nemu mám, bude mojou radosťou, mojím väčším poznaním, mojou vierou, že možno opäť získam, čo som stratila? Alebo je to moja prehra? Napĺňa ma tajomstvo spokojnosťou, že to ja som bola, čo som priateľa udala, lebo závisť nad mnou zvíťazila? Bojíme sa prezradenia tajomstvá. Ničí nás ten pocit vyzradenia. Ničí nás poznanie, že by nás bolela zrada, keby naše tajomstvo náš dôverník vyzradil. Nebolo by jednoduchšie bez tajomstva žiť? Dá sa to? Existuje niekto, kto tajomstvo nemá? Existuje bohabojný človek, bez úhony, ktorý nepotrebuje mať tajomstvá? Existuje človek, ktorý sa nebojí vyzradiť to, čo by mal hlboko vo svojej ľavej komôrke srdca navždy skryť? Nemalo by byť našim tajomstvom pýcha, smútok, závisť, hnev, lakomstvo, nevraživosť, ostrý jazyk? Nebolo by lepšie, keby sa celý svet dozvedel naše tajomstvo , že ja som len človek, s poklesmi a pádmi, s úspechmi a vrcholmi, s bohatstvom i biedou, s čistotou i hriechom? Vždy existuje aspoň jeden človek, ktorý to naše tajomstvo pozná. A ak sa týka len nás samých seba, ak chceme, aby sa nikto nedozvedel a nezneužil naše tajomstvo, nezaprisahávajme nikoho, aby ho nevyzradil! Ak my budeme o našom tajomstve mlčať, bude mlčať i tajomstvo. Nebude žiadne.

 

Kto môže povedať, že pozná tajomstvo  povestného tajomného úsmevu  Mony Lizy?