stratená v preklade... do uší mi to búši,... chcem odtiaľ von.

Dostalo sa mi tej cti, prísť sem medzi Vás a uhasiť svoj smäd po ničom. Stratená v slovách, všade hlásim eror, moja hlava hlási citom teror... keď som to dopustila, nech si to vyžeriem, keď Vám tu vadím asi sa pose... poberiem :-)

 Poraďte mi. Ale teraz vážne, no fakt - ako sa dostať z pút vlastnej hlúposti? Vlastného svedomia, hlúpeho vedomia. Ako odísť keď ma tu nič nedrží, ako byť drzá, keď sú šéfovia drzí? Ako im povedať že ma majú nahradiť, ako sa naučiť prijať skutočnosť, že som nahraditeľná :)