odej sa do farieb priestoru a zaplň moju realitu. uväznaný v čase a predsa Tvojou samotou trpím viac ako Ty. si mojou minulosťou i budúcnosťou, hľadím na Teba, objímam Ťa a Ty sa strácaš ako jarný vánok, pokojne bez výčitok či urážok. bežím s Tebou po lúkach, bez strachu či obmedzení a pritom si ničím, len prázdnou ideou, ktorá pri úsvite mizne so šerom. odchádzaš skôr než by som Ťa stihla vypiť, zavlažila túžbu po živote. odchádzaš a ja ani neviem či sa ešte vrátiš. nemám odvahu o to prosiť. chcem Ti dať slobodu, už vo mne nebyť, no bolí to viac ako by sa zdalo. chcem Ti dať slobodu, no tá moja je prislabá na tento kalich. vravím choď a túžim nechoď. zostaň. hraj sa so mnou kým sa prebudím. kým vyrastiem a stanem sa ženou...