Okolo voľby predsedu najvyššieho súdu bolo v médiách aj na politickej scéne toľko protichodných informácií, že obyčajný človek nemá šancu zistiť o čo vlastne ide. Nedalo mi to, a tak som si naštudoval základné údaje týkajúce sa tejto problematiky z Rokovacieho poriadku Súdnej rady SR a internetovej stránky Najvyššieho súdu SR.

Tam so sa dozvedel, že Súdna rada SR je Ústavou SR konštituovaný orgán sudcovskej legitimity a jej právomoci vymedzuje Ústava SR v čl. 141a  ods.4  a   zákon č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR. Jednou  z jej hlavných úloh je aj povinnosť predkladať prezidentovi SR návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR.  Jej ďalšími členmi okrem predsedu Súdnej rady SR sú: ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia SR, traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

Teraz Súdna rada SR pozostáva zo 6 sudcov  krajských súdov,  4 sudcov  najvyššieho súdu, 3 sudcov okresných súdov a po jednom sudcovi tam majú zastúpenie univerzita, justičná akadémia, advokátska  poradňa  a ministerstvo spravodlivosti. Podľa čl. 141a  Ústavy SR sa predsedom Súdnej rady SR  automaticky stáva predseda Najvyššieho súdu SR.  Tak  už vieme,  aký to orgán volil predsedu najvyššieho súdu.

Trocha si priblížme aj to čo musí obsahovať návrh na kandidáta predsedu najvyššieho súdu: meno, priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, deň ustanovenia do funkcie sudcu, deň pridelenia (vymenovania) alebo preloženia na  najvyšší súd, dátum a podpis navrhovateľa, doklad o tom, že kandidát je sudcom najvyššieho súdu, písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou, vlastnoručný podpis. Potom Súdna rada SR návrhy kandidátov na predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu prerokuje  a posúdi, či spĺňajú uvedené náležitosti. Samotná voľba má už formu tajného hlasovania.

Aký doklad teda Súdna rada SR o tom, že pán Harabin  v čase voľby  bol sudcom najvyššieho súdu skúmala, keď každý čo trocha sleduje politickú scénu vie, že  počas  výkonu funkcie ministra  spravodlivosti sám a dobrovoľne prerušil svoj výkon funkcie sudcu na najvyššom súde.  Čiže sa ho pre vlastnú politickú kariéru na určité obdobie   vzdal, lebo by nemohol byť ministrom spravodlivosti. Takže, ak trocha pohnem svojimi mozgovými závitmi,  potom s použitím  obyčajnej logiky sa dostanem k záveru, že ak bol pán Harabin ministrom spravodlivosti  a nikto nespochybnil to, že neexistuje konflikt záujmov teda, že už nie je aj  sudca najvyššieho súdu,  potom to musí platiť aj opačne. Čiže minister spravodlivosti,  ak je ministrom nemôže a nesmie byť zároveň aj sudcom najvyššieho súdu. Ak sa ale  chce minister  uchádzať o post predsedu najvyššieho súdu SR,  mal by sa úplne samozrejme najprv vzdať funkcie ministra aby sa  následne mohol naspäť stať sudcom najvyššieho súdu. Takýto postup by bol úplne jasný a transparentný.  No pán Harabin si podľa všetkého neveril, že bude skutočne za predsedu najvyššieho súdu zvolený, preto ostal ministrom do poslednej chvíle. A tak sa ja ako občan tejto republiky pýtam? Aký to doklad pán Harabin Súdnej rade SR predložil, keď táto uznala, že na Slovensku je  možné  byť súbežne ministrom a zároveň  aj sudcom Najvyššieho súdu SR?  Pritom  takýto súbeh funkcií  zákon priamo zakazuje !   

Z toho mi teda  jasne vychádza, že takýto doklad nemôže a ani nesmie existovať, lebo by to bol asi podvod ako vyšitý. Aj preto si myslím, že  terčom kritiky médií aj mimovládnych organizácií mali byť najmä členovia Súdnej rady SR, lebo tí jediní mali možnosť dodržať zákonnosť pri tejto tzv. voľbe. To, že ju asi nedodržali  môže potvrdzovať  aj fakt, že prezident, predseda vlády aj novozvolený predseda najvyššieho súdu  si toho boli  zrejme vedomí a preto sa v priebehu niekoľkých hodín, ktoré uplynuli od zvolenia nového šéfa najvyššieho súdu,  bleskovo  zúčastnili na demisii ministra, a hneď nato aj na vymenovaní predsedu najvyššieho súdu,  len aby predišli možným pochybnostiam o dodržaní zákonnosti pri voľbe. Neodpustím si ale aj poznámku na sudcov Najvyššieho súdu SR, ktorých je 73. Ako vieme, len z ich radov totiž môže byť zvolený predseda Najvyššieho súdu SR. No z tohto počtu sa našla  len jedna odvážna sudkyňa, ktorá  sa nebála uchádzať o spomínaný post. Ostatní 72 sudcovia takúto odvahu nemali. To by podľa mňa mohlo svedčiť buď o tom, že sa im tam veľmi dobre žije a vyššie ambície už nemajú, alebo to tiež môže svedčiť o tom, že tam ešte ani 20 rokov po tzv. revolúcii,  nedorazili princípy slobody, demokracie a nezávislosti súdnej moci. Tak či tak  naplnenie hoci len jednej z tých predstáv pôsobí na mňa priam hrôzostrašne.

Prajem príjemný a pekný deň doko