Ách, tá škola! Počúvam každú nedeľu vzdychy mojích školákov, ktorí sa bezstarostným a pohodovým víkendom tak dajú uniesť, že ťažko nachádzam motiváciu, ako ich dostať k učeniu a ku knihám. "Čo tam po knihách! Sú zastarané, zbytočné a absolútne neporovnateľné s technickými vymoženosťami súčastnosti". Počúvam z každej strany samé negatíva na tému kniha. "Veď kniha to je vzácny poklad. Skrýva v sebe múdrosť, fantáziu autora, vie vyliečiť boľavú dušu, naučí chápať život aj s tej negatívnej strany, kto veľa číta veľa sa dozvie..."-obhajovala som knihu rôznymi prívlastkami,"A kniha aj krásne vonia",-dodala som na záver. "Keby sme v škole len čítali, tak by som toľko nehundral"! "Toto by sa ti páčilo..." - rozosmiala som sa a hneď som si spomenula na nedávne rodičko. Celkom rada na stretka rodičov chodím. Podozvedám sa tam celkom zaujímavé veci a postretám zaujímavých ľudí. Na to posledné, len tak ľahko nezabudnem. Učiteľka najprv vychválila, akého mám šikovného syna, že sa vo svete nestratí, lebo vie zabojovať, ak ide o život.(rozumej-ak mu ide o dobré známky) So záujmom som ju počúvala, akú lotrovinu zas vyparátil. "Len nedávno sme písali písomku z matematiky".-Rozhovorila sa učiteľka. " A len čo som ich vyzvala, aby si pripravili papiere a ostatné veci z lavíc si odložili, Patrik hneď zareagoval, že písomku dnes písať nemôžeme, lebo v rádiu dnes ráno hlásili, aby učitelia netrápili žiakov písomkami, lebo záťažový stupeň je veľmi kritický a písomky dnes nedopadnú dobre. Viete, ako zareagovala trieda? Mala som s nimi dosť práce, kým sme písomku začali písať. Dopadla celkom dobre. Patrik dostal dvojku a aj sa mi hneď prišiel sťažovať, že chcel jednotku a je to len moja vina, že som ho nepočúvala. Tak som im tie známky nezapisovala. Toto však nie je nič oproti tomu, čo sa mu podarilo na slovenskom jazyku. Dala som im napísať slohovú úlohu na tému:"Človek, ktorému sa chcem podobať". Váš syn nenapísal ani slovka. Tak dúfam uznáte, že za čistý papier, ktorý odovzdal, bola pätorka zaslúžená. Vôbec ma už jeho názor, že zatiaľ takého človeka ešte nestretol, neobmäkčil natoľko aby som jemu samotnému vymýšľala iné témy. Dohovorte mu prosím doma, nech sa snaží prispôsobiť. Veď ja mám tridsať žiakov"! Domov som kráčala zamyslená a hlavu som mala plnú otázok pre môjho syna. Je úprimný a prostoreký. Urobil len to, čo mometálne cítil. Mala som ho za to karhať?