Marek sa celý netrpezlivý prechádzal po kancelárii riaditeľky domova. Uviedla ich tam jej sekretárka s tým,že pani riaditeľka niekam musela odbehnúť, vraj majú počkať. A tak čakali. Marek značne nerózny.
- Marek.. Upokoj sa, prosím ťa. - požiadala ho pokojne Monika,ktorá sa uložila do kresla. Nejako ju začali pobolievať nohy.
- Monika.. Ako mám byť pokojný? Mám desaťročného syna,ktorý vyrastal tu, v tomto detskom domove. A ja som to ani netušil. - Marekovo rozhorčenie bolo nielen vidieť,ale aj počuť.
- Možno Marek.. Možno si ho vzali príjemný manželský pár a vychovávajú ho s láskou,aká dieťaťu prináleží. - pošepla Monika viac pre seba,ako pre Mareka.
- Mony..prosím ťa.. Nech je to trebárs takto. Môže sa rovnať láska ozajstného rodiča k láske kohokoľvek iného? - opýtal sa bez rozváženia.
Monika so strachom na neho pozrela a prikryla si brucho oboma rukami.
- Mysliš,že nie? - hľadela na neho s kopou otáznikov v očiach. - Nedokázal by si ľúbiť moje dieťa tak,ako vlastné? - zopakovala otázku,pričom si potľapkala po bruchu.
- Tak som to nemyslel, Mony.. Toto dieťa je dieťa môjho brata. Má aj moju krv. Preto sa to nedá porovnávať..
- Hm... Ja by som vedela ľúbiť ktorékoľvek dieťa tak,ako vlastné. Aj tvojho syna budem. - povedala ticho Monika a v tvári sa jej zračilo odhodlanie.

Túto chvíľu narušili otvárajúce sa dvere a v nich riaditeľka. Vyzerala milo,až na to,že v rukách držala ucho asi desaťročného skuvíňajúceho výrastka. Jej nahnevaný výraz hovoril za všetko.
Len čo ich zbadala, zatvárila sa prekvapene.
- Prepáčte, prosím vás. Vy ste iste Hankovci. - Podala voľnú ruku Marekovi i Monike. - Ospravedlňte ma na chvíľočku, len urobím poriadok s týmto nespratníkom. - pri tých slovách potiahla ucho previnilca ešte viac.
Marek sa na neho zadíval pozornejšie. Takto nejako si predstavoval aj Jakuba, svojho syna. Chlapec v ňom vyvolal pochopenie i úsmev. Bolo očividné,že trpí len naoko.. Aby pani riaditeľka mala radosť..
- Čo vyviedol? - nedalo Marekovi neopýtať sa.
- Ach..ani sa nepýtajte. On stále niečo vyvádza. Je to miestný bavič. Dnes obalil moje autíčko potravinárskou foliou..  - požalovala sa rozhorčená riaditeľka.
Trom ľuďom v miestnosti mykalo kútikmi..Riadeteľka vzala z vešiaka kľúče a viedla previnilca k dverám. Ten ešte na Mareka žmurkol a poslušne nasledoval svoju dozorkyňu.
- Ti dám srandičky. Pôjdeš do pivnice a obieliš zemiaky na večeru..
- Jasné pani riaditeľka. V tom som už dobrý.. - povedal chalan.

Marek s Monikou sa rozosmiali až keď sa zavreli za nimi dvere..